Od skúškového po skúškové

Ešte to nie je celý letný semester, pretože v čase začiatku písania skúšky ešte tak celkom neskončili, takže tak ako v zime - k predmetom, z ktorých ešte zatiaľ skúška nebola.

 Anatómia

Tak na ten dátumom dnes už neznámy pondelok tak skoro nezabudnem. Ono normálne už stačí, že je pondelok, že jo... Po skúškach v zime mesiac voľna, počas ktorého som zabudol aj cestu na fakultu a na letný semester v rozvrhu na pondelok angličtina (1 hodina), biológia (2 hodiny) a anatómia ( 4 hodiny) - od 11:20 do 19:20. V pondelok. Nie dobrá kombinácia. Po mesiaci. Svalovku od písania z toho dňa pravej polovici chrbta som cítil ešte pondelok ďalší... Tak mi treba, lebo kým všetci ostatní pri rečiach, že do školy "nič nevideli" videli aspoň niečo, som ja videl akurát tak filmy a seriály. A ak ostatní nevideli, tak preto, že sa trápili s biofyzikou a určite neskončili skúškové tretí deň po jeho začiatku. Ja totižto v takýchto situáciách ak sa vyskytne čo i len najmenší náznak, že by som sa učiť nemusel, tak sa neučím a robím hocičo iné, potom, keď je neskoro, sa ohlási svedomie (v tomto prípade som otvoril knihu anatómie na kapitole Svaly v nedeľu, deň pred začiatkom semestra), ale je to už totálne zbytočné, a preto som rýchlo zavrhol aj tento trápny pokus. Rozdiel bol vtom, že kým v onú nedeľu som sa nad tým zasmial a zatvoril to ako nonsens, zvyšok anatómie mi už do smiechu až tak nebolo a ten nonsens som sa musel učiť. Dôvodom, že som za ten mesiac nič nerobil a tým pádom si urobil zo života peklo minimálne z anatómie je, že po určitej dávke eufórie z prvého úspešného skúškového v zime som nadobudol mylnú predstavu, že letný semester bude podstatne jednoduchší ako ten zimný. Neviem, odkiaľ som to zobral, ale bol som si tým taký istý, že som o tom za ten mesiac ani raz nepremýšľal, veď na čo... Práve v tú nedeľu, keď som otvoril tú knihu a pri čítaní som rozumel len spojkám som si uvedomil, že to asi až také ľahké nebude. Aspoň anatómia bola dokonalým dôkazom toho, že nebolo. Tento predmet má v prvom ročníku dalo by sa povedať exponenciálny charakter. Za úlohu má prebrať tri celky - kosti a spojivá, svaly a blbosti okolo nich a orgány hrudníka a brucha. V spomenutom poradí sa aj učia a aj rastie ich náročnosť na množstvo učiva.  Čas na naučenie sa jednotlivých celkov je v tomto prípade k spomenutej veličine nepriamo úmerný skalár (nie, nie tá LCD rybka) - teda normálne povedané - s pribúdajúcimi mesiacmi akademického roku prichádzajú ťažšie celky a zakaždým je čoraz menej času na ich zvládnutie. V praxi to vyzerá nasledovne: S kosťami sa hrá celý zimný semester, na svaly je mesiac, pričom v piatom týždni sa píše zápočet a čas na orgány? Jeden týždeň.

Náš ročník je v určitých smeroch reformný čo sa doteraz zabehnutých vecí týka, prebieha taký svieži refresh, aký z času na čas treba, a vo viacerých situáciách som sa osobne cítil ako pokusný hlodavec zo štvrtého poschodia našej Alma matky. Najvýraznejší bol prvý zápočet z biológie a práve anatómia v období svalov. Ešte do obdobia nášho učenia sa kostí vrátane platil systém typu prijímačiek (aký naivný som bol, keď som si myslel, že prijímačkami ten blbý systém testov padol a na medicíne samotnej to musí prebiehať inteligentnejšie...    |                           | <- priestor, v ktorom ma môžu znalí vysmiať). K dispozícií boli testy na kostru aj na lebku (a ďalej na všetko ostatné), cvičené opičky sa ich nadrvili, cvičené opičky dostali Áčka. To pedagógom/vedeniu nedalo a nášmu ročníku zvýšili hranicu na minimálnu úspešnosť 80%, pričom testy zostali. Hranica sa zvýšila, cvičené opičky sa nadrvili viac, cvičené opičky dostali opäť Áčka, maximálne Béčka (rovnako ako v prvom prípade česť výnimkám s C a vyššie). To pedagógom/vedeniu nedalo a nášmu ročníku nechali hranicu 80% a nielen "zrušili" testy - stiahli ich zo stránky, ale vymysleli čisto nové. V priebehu toho mesiaca nás síce utešovali, že aj keď sú otázky nové, tých 20 svalov predlaktia (inak analogických k biogénnym aminokyselinám - 50 krát a stále po prvý raz...) sa nijako nezmení a stále to budú tie isté svaly na tom istom mieste. Napriek tomu bolo učenie sa na tento zápočet neporovnateľne ťažšie ako bezducho sa nadrviť x otázok za jeden večer - my sme sa museli naučiť všetko, pretože sme nevedeli, čo bude na test a mohlo tam byť naozaj všetko. Tí pred nami sa naučili presne niečo od A po Z so 100% istotou, že nič iné tam nebude. Trochu rozdiel... Pre mňa osobne to bolo najťažšie sa učenie vôbec v prvom ročníku na medicíne - ťažšie ako na ktorúkoľvek skúšku. Prečo? Prvý dôvod je, že učiť sa svaly je čisto mechanická robota, kde síce predstavivosť pomôže lepšie fixovať a asociovať jednotlivé informácie o danom svale, ale nijako vám neskráti čas učenia sa a najhoršie na tom je, že pri každom svale je to síce to isté, ale pritom je to pri každom svale iné (Vždy to je meno svalu a cvičená opička "odstup-úpon-inervácia-funkcia" daného svalu, pričom väčšina krasotín pohybového aparátu majú tendenciu odstupovať z viacerých miest ako z jedného, upínať sa na viaceré miesta ako na jedno, byť inervované z viacerých "zdrojov" a hlavne mať 83 funkcií. Hrôza.) Druhý dôvod je, že na prvý spomínaný a inkriminovaný pondelok som mal vedieť svaly ruky a ideálne zopakované kosti. Svaly som ešte ani nevidel a kosti som už nevedel. Nicely done. Hneď víkend po tomto pondelku sme šli na teambuildingovú chatu v rámci Bratislavského spolku medikov, na ktorý ešte určite tiež príde reč v nejakom tom príspevku, a rozvrh (+ moja blbosť) spôsobili, že som sa to nejako nestihol naučiť v intervale od toho pondelku do piatku. A tak sa nám prihodilo, že na v poradí druhú "lekciu" svalov a na v poradí druhý pondelok v letnom semestri som prišiel (ne)pripravený veľmi podobne ako na ten prvý. Po tomto pondelku sme boli na polceste k zápočtu, ktorého hranica na prejdenie je 80% a obsahuje nové otázky, ktoré sú tak nejako hanblivé a tak nejdú byť zverejnené. Horšie ako fakt, že som nevedel takmer nič bolo, že všetci naokolo už vedeli ruku, vedeli nohu a na tretí pondelok už vedeli alebo aspoň mali pozreté svaly hrudníka a brucha. To je to najhoršie, ked ich počujete diskutovať o niečom, čo by ste mali vedieť tiež a všetko počujete prvýkrát v živote, reči, že oni to už opakujú a ja som to ešte ani nevidel... Nepríjemné bolo aj to, že na začiatku každej pitvy sa tak trochu skúšalo, ale naša vyučujúca bola v pohode a ja som mal (zase) šťastie. A áno, to som zabudol spomenúť, anatómia v letnom semestri prebieha vlastne len na pitevni. A nie, nikto nevracal a zle zo zápachu fixačného roztoku prišlo za celý čas len raz jednej spolužiačke. Ako taktika vyhnutia sa skúšaniu je to ale nedotknuteľný nápad a viackrát som o ňom rozmýšľal. Ale aj mne prišlo zle, len nie z formalínu alebo z pohľadu na kadáver, ale z toho, čo som počul v poradí na tretej pondelkovej anatómii o tom, čo všetko máme vedieť. V tom čase som vedel nohu a niečo málo z ruky, vstúpil som si do svedomia a povedal som si, že sa fakt treba začať učiť, lebo to nedopadne dobre... A tak som ďalší týždeň znovu nerobil absolútne nič, zrazu tu bol štvrtý/posledný (vyučujúci) pondelok pojednávajúc o svaloch hlavy a krku. Ideálne som mal v tejto chvíli vedieť všetko a za týždeň do zápočtu v relatívnom pokoji všetko zopakovať. Ja som si v tej chvíli už nepamätal nohu, na ruke som vedel delenie oblastí svalov, z brucha som vedel niečo málo a z chrbta nič (alebo naopak, už si nespomínam). Hlava a krk nula bodov. Bolo toho fakt dosť a za 4 dni pred zápočtom som sa išiel učiť to, na čo ostatní mali v podstate 4 týždne. Ak by som sa učil normálne, nebolo by to vôbec zlé, lenže ja som sa normálne neučil, a preto bolo učenie sa na tento zápočet horšie ako na ktorúkoľvek skúšku (minimálna logika učiva, veľká kvantita informácií, minimum času, môj talent a blízky vzťah s tetou dyslexiou (rozlíšiť štyridsiaty ôsmy abductor a adductor o pol tretej ráno je problém aj pre normálneho človeka)). Des. Nakoniec samotný zápočtový test vôbec nebol taký zlý a zákerný ako ho napríklad prezentovali aj samotní vyučujúci (ich reči typu 50% ročníka to nespraví a veľa ľudí kvôli tomu vyletí úplne, nepatrili medzi to najpovzbudivejšie, čo sa dalo v okolí počuť) a dovolím si tvrdiť, že ak by som sa naň učil normálne a priebežne, nebol by problém z toho zápočtu dostať slušné Béčko a pri troche snahy aj Áčko.

Po svaloch sme mali od anatómie chvíľu pokoj, ticho pred búrkou, kedy náš dvojkrúžok čakal na svoj pitevný týždeň, kedy máte celý týždeň anatomiu a za tento týždeň sa musíte naučiť všetky orgány hrudníka a brucha (a teda všetky orgány tela okrem mozgu). Teoreticky máte orgány už viac-menej vedieť z prednášok a cez tento týždeň si len zopakovať teóriu a vidieť samotné orgány, ako vyzerajú naozaj. Preto je súčasťou tohto cirkusu aj "predpitevný pohovor", kde  sa už skúša teória. Prax je, že na prednášky chodí málokto a aj tí, čo na ne chodia nevedia oveľa viac, ako tí, čo využívajú čas efektívnejšie. Vyučujúci sa veľmi sťažujú na mizivú účasť na prednáškach ale úprimne z môjho pohľadu nemajú na to právo - šiel som na prednášku zo srdca (nie zo srdca akože úprimne, ale doslova zo srdca), pretože cardio ma zaujíma a čo som dostal? Prednášajúcu otočenú tri hodiny študentom chrbtom, pozerajúc na prezentáciu a monotónnym hlasom hovoriac informácie typu: "Srdce je orgán, ktorý sa u človeka skladá z 2 predsieň a z 2 komôr. Je veľké asi ako päsť jedinca, ktorému patrí. Ide o priečne pruhovaný sval s funkciou hladkého. Pracuje neustále, rytmicky a nie je ovládaný vôľou..." Dalej si nepamätám, pretože som zaspal s otvorenými očami, časom bez výčitiek svedomia aj so zatvorenými, ale tipujem, že to pokračovalo v štýle: "Srdce (5 sekúnd pauza), po latinsky Cor (5 sekúnd pauza) má v palete farieb najbližšie k červenej. (10 sekúnd pauza) Teraz vás možno zaskočím (5 sekúnd pauza), ale v skutočnosti nemá taký tvar, ako ho kreslíme na Valentína. (5 sekúnd pauza, prípadne smiech nejakého prítomného análneho skialpinistu). Takže tak. Pre toto má väčšina študentov reálne týždeň dva pred pitvami na naučenie sa aspoň základu všetkého pre zvládnutie predpitevného pohovoru a gro všetkých orgánov sa aj tak spravidla učí cez samotný pitevný týždeň. My ako dvojkrúžok sme mali jednu veľkú výhodu a ja ako jednotlivec zase z tohto pohľadu trochu smolu, nasledovanou obrovským šťastím na predpitevnom pohovore. Ešte poznamenám, že blbé to majú krúžky, ktoré majú pitvy hneď ako prvé (v týždeň zápočtu zo svalov) a hlavne tie, ktoré majú pitvy ako posledné (v týždni, kedy sú predtermíny z príslušných skúšok v plnom prúde). My sme mali tú výhodu, že náš pitevný týždeň bol "prerušený" jarnými prázdninami a mali sme teda oveľa viac času na učenie ako ostatní. Asi sa to zdá nereálne, ale viete, čo som sa naučil za ten týždeň do plusu? Keďže som súcitil so zvyškom ročníka - takmer nič. Ešte späť k predpitevnému - nároky na ňom nie sú nijak veľké, ide len o to trochu postrašiť a aby ste k tým orgánom nešli úplne na blank. Bol pomerne veľký okruh učiva, o ktorom som vedel povedať toľko, aby ma pri v tej dobe dosť brutálnom kašli, ktorý som mal tú česť mať, pustili so zdvihnutým prstom (väčšinu informácií som aj tak ťahal zo strednej). Potom bola kategória typu "vylučovacia sústava", "rozmnožovacia sústava" a podobné (doslova) 3,14čoviny, kde som vedel asi toľko, že " Kluci mají penis a holky mají vagínu". No a potom, ako to už býva, okruh, ktorý som vedel fakt, že dobre. Ten bol samozrejme najmenší. Moja malá smola bola, že víkend pred našim pitevným týždňom bolo Valné zhromaždenie, ktoré sme navyše organizovali a na učenie tak zase veľa času nezostalo. Sprostí majú šťastie a jediné, čo som z vylučovacej sústavy ako z nevdačnej témy vedel, bol močový mechúr. Pamätám si, že sme dovnútra šli po dvojiciach až trojiciach a pomaly sme si škrtali pomyselný zoznam ešte voľných orgánov. Dosť nás dostalo, že prvé sa tam nasáčkovali dievčatá, v Linného binomickej nomenklatúre známe ako Drvič kockatý, a vychytali tie najľahšie tutovky typu pažerák a žalúdok. Ale späť - sprostí majú šťastie - takže, čo som dostal? Močový mechúr. Fuf. To ale nie je všetko. O priebehu pitevného týždňa sa moc povedať nedá, chvíľami zaujímavé, chvíľami nuda, potom ešte nuda, potom spomínaný týždeň voľna a potom už popitevný test a pohovor. Test bol pohoda, pretože ešte nestihli zostaviť nový a teda noc pred osudným piatkom zaúradovala povestná cvičená opička. Pohovor bolo už niečo iné. Že som ten týždeň voľna nerobil takmer nič a predtým som tomu veľa tiež nedal, výsledkom bolo, že na 70% orgánov, ktoré si vytiahnem ma vyhodia, na 25% ma budú chcieť vyhodiť, ale zľutujú sa a v 5% prípadov to bude dobré. Tých 5% predstavovali orgány priedušnica, pažerák a žalúdok. Všetko ostatné by bolo v intervale <not good, ale mám to; veľmi zlé, opakujem popitevný pohovor >. Čo som si vytiahol? Tracheu (priedušnicu). Ťažko sa k tomu vyjadriť, aj tak mi nikto neverí, že sa toľko neučím a že mám dosť šťastia. Na tému šťastia viac pri kecoch o skúške z biológie. Takže, that's it, po tejto srande sme mali pre tento semester po anatómii.

Histológia (a embryológia)

a.k.a Fifty shades of pink... Fucking pink.

K anatómii to bolo obšírne, ale je tam zahrnutý v podstate celý semester a všetky dôležité udalosti, ktoré sa udiali na pozadí. Tu len stručne. Už po prvej hodine histológie som si bol istý, že my kamaráti nebudeme a celý môj vzťah k nej v priebehu semestra sa dá vyjadriť nasledovne:

Navyše v krátkom období od prvej hodiny som narazil na tento obrázok a áno, stalo sa mi presne to isté:

Kým anatómia prebiehala zabijácky v pondelok, histológia si u nás urobila rezervačku v piatok, po chémií (jedno lepšie ako druhé...), a platilo, že čím skôr skončíme mikroskopovať a kresliť, tým skôr sme doma. Pozorovať v mikroskope x preparátov za semester, v ktorých aj tak nič nevidíte, to je ešte fajn. Ale kresliť to do zošita, keď neviete kresliť absolútne nič, nie to ešte kresliť to, čo v mikroskope ani nevidíte, to je už na mňa fakt priveľa. Našťastie naši vyučujúci to tiež neberú smrteľne vážne a k miernejšiemu priebehu semestra prispelo to, že sa vykričali na skupinách, ktoré mali hodinu v stredu, u nás už vedeli, že tiež nebudeme veľa vedieť a tiež  u nich vládla predvíkendová atmosféra. Pre mňa predmet ako taký nuda, strata času a ešte raz nuda. "Neviem sa dočkať" jeho druhého semestra a hlavne samotnej skúšky...

K telesnej výchove sa nevyjadrujem.. Ak by som mal veľmi stručne zhodnotiť letný semester: Nepodceniť (ako som to urobil ja) a v nijakom prípade z neho nebyť príliš vystrašený (ako som bol chvíľami ja), pretože je to len strata času a objektívne je to všetko ešte pomerne ľahké.   

Ak bol letný semester o niečo ťažší než ten zimný, bolo to tým, že som ten onen mesiac absolútne nič nerobil, čo by nebolo to najhoršie, ale úplne som "vypadol" zo zabehnutého systému, následne doňho opäť tvrdo, veľmi rýchlo (doslova z dňa na deň) a nekompromisne vbehol, následne nestíhal a to ma dá sa povedať, v niektorých momentoch takmer fatálne, v iných ale naopak zase vôbec, prenasledovalo celý semester. Ak by som mohol vrátiť čas, učil by som sa aj cez ten mesiac aspoň niečo a mal výrazne pokojnejší priebeh semestra aspoň z pohľadu anatómie? Nope, nikdy... K faktu, že som to aj takto stihol, čo mi potvrdilo, že sa to dá, u mňa platí - Ak oddych, tak oddych a poriadne. Ak zhon, tak zhon... a poriadne. "Why do I keep hitting myself with a hammer? Because it feels so good when I stop." :-)