fyzioHD

Tak som tak rozmýšľal, kedy sa skrížili cesty úžasného projektu fyzioHD a nie tak úžasného mňa. Od momentu, kedy sa tak stalo, uplynulo pocitovo asi 150 rokov...

Myšlienkový tok zachytený tak, ako mi prichádzali spomienky (t.j. sorry, že to bude také chaotické): Na Freshers' Day to nebolo, tam som mal plnú hlavu iných blbostí a len ťažko by som si spomenul, čo vlastne skratka BSM (Bratislavský spolok medikov) znamená. Bože, čo mohlo byť vtedy dôležitejšie?! Ono je to ale s tými skratkami dosť na hlavu, na nedávnom Valnom zhromaždení bol pre ne dokonca vyhradený pomerne dlhý čas, aby sa v tom človek nezbláznil a nejako sa zorientoval. Po prvých troch to u mňa vyzeralo asi takto. Ale to je o inom. Z Freshers' Day som odchádzal s informáciou, že moja skvelá BigTwo sa volá Aďka a je členkou Klubu vzdelávania medikov (skratky: KVM, SCOME... už mi to ide). Žiadne priezvisko, telefónne číslo (vraj som nedával pozor, keď sa dávalo, tss - v tomto prípade anyway, nie som zrovna typ človeka, ktorý neznámemu napíše SMS, nedajboh zavolá, že ahoj, to som ja, kde, kto, s kým a kedy), e-mail, fax, telegram ani súradnice bodu v Bratislave, odkiaľ by bolo prijímané mávanie... nič. Bežne by som si do druhého rána nepamätal ani to meno, ale toto nebolo bežne. :-) Potom v období cca dvoch týždňov nastal akýsi útlm, z ktorého mám celkom pekné okno a ťažko by sa mi naň spomínalo, keďže si nepamätám ani to, čo som splietal o dva riadky vyššie. Viem len toľko, že sa mi v tom období podarilo zmeškať napríklad prihlásenie na prvé Valné zhromaždenie a ešte niečo, na čo si už nespomínam. Spolužiak Aďku našiel na Facebooku - netuším ako a asi ani nechcem, keďže v tom čase nemala profilovku s fotkou seba sa, a celkovo to nijakým spôsobom nepotvrdzovalo, že to je ona. Nakoniec som jej teda napísal  - wtf? ako sa líši toto od toho, čo si vyššie spomenul, že by si neurobil? Nuž, niekto čítajúc tieto riadky o mne určite vie, že si veľmi rád protirečím. ;-) Čo som jej písal je jednak jedno a jednak to nikoho nezaujíma. Zaujímavé môže byť, že Aďka bola aj tu od prvej chvíle veľmi milá a ochotná. Tak sme sa nejako dopracovali k tomu, že v deň x o čase y-1 hodina sa koná stretko členov Klubu vzdelávania medikov a všetci sú na ňom vítaní. Aspoň dúfam, že sme boli vítaní, lebo sa nás tam nasáčkovalo pomerne dosť. Na stretku každý už zabehnutý člen prezentoval aktivity/akcie/projekty, ktoré chce v zimnom semestri 2014/2015 uskutočniť. Od iných členov si spomínam na  Večer s osobnosťou, Beh medikov a Kurz posunkovej reči, čo sú všetko dnes už úspešne fungujúce alebo odskúšané projekty.  Aj keď to asi nie je chronologicky, to najlepšie na koniec - padol hrubý návrh projektu fyzioHD. Teda hrubý pre mňa, keďže projekt ako taký už bol dlhší čas v pohybe. Toto je bod v príspevku, kedy sa oplatí poznamenať, že aj keby som sa veľmi snažil, je nemožné nespomenúť strojcu (áno, ženský rod, ale strojkyňa znie fakt blbo) tohto projektu pomaly v každej vete - proste to nejde. To len tak, pre info, ak by sa to javilo príliš. V tomto čase projekt už získal grant od Tatra banky, ktorý umožnil jeho celú realizáciu po materiálnej stránke. A nie, ten grant nezískal projekt sám od seba, ale získal ho niekto skutočne šikovný, kto ten grant celý napísal. Guess who?

Spočiatku ani nebolo veľmi jasné, čo idem v tom projekte vlastne robiť, ako k nemu môžem prispieť a podobne, ale veľmi sa mi páčil a to mi celkom stačilo. Skončilo to tak u všetkého trochu - hlavne preto, aby som toho nepokazil veľa, ak by som toho robil niekde viacej.

   

Takže čo to vlastne fyzioHD je? Na začiatok sa asi oplatí vysvetliť, čo to vlastne znamená, keďže až prekvapivo veľa ľudí nechápe - fyzio reprezentuje predmet "fyziológia", HD je skratka z anglického "High Definition", teda vysoké rozlíšenie. Ten názov je skvelý, pretože presne vystihuje celý projekt. Fyziológia je predmet, s ktorou sa študent Lekárskej fakulty stretne v druhom ročníku štúdia, a za optimálnych podmienok sa s ňou v tomto ročníku aj rozlúči. Predmet, rovnako ako skúška z neho, sa skladá z teoretickej a praktickej časti. Kto by to bol povedal. My sme sa v projekte zamerali práve na tú praktickú časť. Problémom je, že na cviká z fyziológie (ktoré mimochodom trvajú krásne 4 hodiny)  existujú skriptá, ktorých dokonalosť buď nie je docenená, alebo sú skutočne napísané tak, ako to všetci tvrdia - nezrozumiteľne, resp. s nedostatočnou zrozumiteľnosťou. Nie je to chyba autorov, nie je to chyba študentov, nie je to nikoho chyba, ale ten problém tu je a práve fyzioHD sa ho snaží aj v tomto momente odstrániť. Povedzme si na rovinu, každý by na to kašlal, ak by súčasťou skúšky nebola práve aj táto praktická časť. Ona ale jej súčasťou je, a preto si zaslúži pozornosť.

Uveďme príklad :

Situácia bez fyzioHD: V skriptách máte popísaný najprv technický postup, ako zhotoviť preparát vhodný pre mikroskopické pozorovanie a následne ho pod mikroskopom aj pozorovať a za predpokladu, že ste si preparát zhotovili správne, tam aj niečo vidieť.  Ako ten preparát zhotoviť? Čo tam mám pridať teraz? Môžem to premiešať takto? Nepokazím to? ... Toto je akože ono? Toto je mikroskop? Oh, áno, to už viem z biológie a histológie. Okey, mám to pod mikroskopom, čo mám hľadať? *Pohľad do skrípt na ilustračný obrázok daného javu, ktorý mám pozorovať* *Pohľad späť do mikroskopu* *Pohľad na spolužiaka/spolužiačku* - WTF?! - *Ďalší pohľad do mikroskopu, do skrípt, späť do mikroskopu so snahou nájsť to niekde inde, do skrípt, do mikroskopu, na prísediaceho* - Seriously, WHAT. THE. FUCK?!? -

Situácia s fyzioHD: Predstavte si, že máte približne trojminútové video, v HD, ktoré v rovnakých podmienkach, aké máte na fakulte, presne zobrazuje krok po kroku to, čo máte robiť - a to nielen vizuálne, ale aj s príslušným komentárom, čo sa práve na obrazovke deje. *Perfektné, stručné a zrozumiteľné video s rozumnou dĺžkou trvania je za vami* - Ahááááá, to takto? Veď to nie je až také ťažké. Jasné, už rozumiem! *Foto získaná pomocou špeciálneho mikroskopu* Ahá, to takto majú vyzerať tie sprosté Teichmannove kryštáliky!

V skratke, výsledkom fyzioHD sú audiovizuálne záznamy praktických cvičení z fyziológie, dostupné pre študentov na lepšie pochopenie ťažšie pochopiteľného. Uplatnenie majú nielen pre samotnú skúšku, ale aj pre celý priebeh fyziológie a jej jednotlivých cvičení - osobne som už pri biofyzike zistil to, že pochopiť, ako dané cvičenie prebehlo a funguje až pri učení sa na skúšku a nie na samotnom cviku, je dosť blbé. Navyše ak si pozriete dopredu, ako to má vyzerať, šetríte kopu materiálu a viete dostať lepší výsledok ako z obyčajného cvika, kde sa vám vyučujúci vzhľadom na počet študentov nedokáže venovať v takej miere, prípadne pozeráte na sklíčko cez plecia štyroch spolužiakov...   

A teraz... wait, what? Ty si prvák, čo ty môžeš vedieť o fyziológii, ak je to druhácky predmet?  Odpoveď je, samozrejme,  - nič, teda aspoň do samotného projektu som o nej nič nevedel.  Teraz by som si z cvík, ktoré sme natočili, normálne možno aj niečo pamätal, čo predstavuje celkom peknú výhodu oproti spolužiakom do druhého ročníka. To už ale predbieham k tomu, za čo všetko som tomuto celému vďačný. Tak ešte predtým - vážne, čo som ako nič netušiaci prvák robil v projekte o druháckom predmete? Tak väčšinou času som rozprával, resp. sa pýtal, ako treba pomôcť, aj keď som nijako pomôcť nemohol/nevedel. Potom som dal nejakým spôsobom dokopy logo projektu, poskytol svoju krv a iné časti mojej maličkosti a "preložil" komentár k videám do angličtiny. Hlavne kvôli tomu poslednému dúfam, že som na tom projekte nenarobil viac škody ako osohu, čomu by som sa pri mojej šikovnosti nečudoval. Dôležité môže byť poznamenať, že projekt je stále v procese a momentálne ešte nie je ukončený. A najčerstvejšia informácia - vyhral úžasné 3. miesto na ŠVOČ (pričom si zaslúžil minimálne druhé), čo je ale pri tak veľkej konkurencii stále skvelý výsledok.

Ták, a teraz tá oscarovo ladená časť - ďakovanie. Čo mi dal projekt ako taký? Ako som už spomenul - videl som praktické cvičenia o rok dopredu pred väčšinou mojich spolužiakov a keďže väčšina z nich sa natáčala buď veľmi dlho, alebo na niekoľký krát, celkom by som si ich aj pamätal. Keď sme už pri tom porovnaní so spolužiakmi - práve na fyziológií v druhom ročníku sa študent medicíny učí, ako odoberať krv - ja som si to skúsil vďaka projektu už v ročníku prvom. Aj touto cestou by som sa chcel ešte raz ospravedlniť Aďke a jej tenučkej ručičke - že to prežili je zázrak a znovu by som to už na nej veru neskúšal. Dosť sa čudujem sám sebe, že som bol schopný vystaviť ju takému riziku. Na počudovanie to ale prežili relatívne v pohode. Odber krvi ale ešte nikdy nezahŕňal masáž celého predlaktia vďaka trasúcim sa rukám. God... Ďalej, kvôli projektu, ktorý sa v určitých smeroch zhoduje s biofyzikou, som nemusel zo spomínaného predmetu písať semestrálnu prácu tak, ako všetci ostatní - opäť je to kvôli projektu, ale znovu len a len vďaka Aďke. Je toho, samozrejme, viac, ale už táto vzorka jasne dokazuje, že ten projekt a jeho autorka mi dali viac ako ja budem schopný kedykoľvek vrátiť späť.

Ešte niečo k ľuďom - celý fyzioHD tím, ste neskutoční. Vďaka aj Fyziologickému ústavu LF, že do toho vôbec šiel - akákoľvek aktivita mimo toho, "čo sa musí", je skvelá. Osobitne si zaslúži menovať náš kameraman Ivo, ktorý urobil po technickej stránke 100% práce, z celej realizácie projektu mu taktiež pripadá obrovské percento. Navyše, čo sám stále celkom nejako nechápem, všetko to robil a stále robí zadarmo. Teda, za Aďkin úsmev a pekné oči, čo je síce dosť, ale za takú drinu... no, povedzme, že 11 z 10 ľudí súčasnej doby by muselo byť za takúto prácu slušne zaplatení a stále by boli nespokojní. No a kto je na rade na záver?

Aďka fakt, ak by som mal klobúk, dal by som ho dole (a nielen preto, že by som vyzeral ako idiot). Dúfam, že aj tento článok ti aspoň o kúsok dokázal priblížiť, ako veľmi veľa si toho už pre mňa spravila a stále robíš a že nech robím čo robím, už teraz nemám šancu ti to adekvátnym spôsobom vrátiť. Všetko popísané vyššie vzniklo vďaka tebe. Úžasný projekt, kopa zážitkov a skúseností - to platí pre všetkých, u mňa je toho vďaka tebe ešte viac... neskôr. :-) A pritom je to stále len jedna z veľkého množstva jej aktivít. ĎAKUJEM ti za všetko! Nájsť takéhoto človeka je ako dať si pod mikroskop krvný náter a na prvý šup tam nájsť dva bazofilné granulocyty v jednom zornom poli. Ak by ste to skúsili 7 miliárd krát, raz by to možno, s obrovským šťastím, vyšlo. Raz. S TAKTO veľkým možno. Ja som toto neuveriteľné šťastie mal (nemyslím doslova na histológii, tam som rád, že vôbec zaostrím obraz na používateľskej úrovni, nie to ešte nájsť dáky blbý bazofil, ale metaforu snáď chápeme) a nikdy zaň neprestanem byť vďačný. :-) Zároveň také šťastie mať už určite nikdy v živote nebudem, takže - don't fuck it up girl. :D