Biológia

Jednotlivé "katedry" sú na Lekárskej fakulte označované príznačne ako "ústavy". Ten biologický sa môže pýšiť tým, že má najdlhší názov spomedzi ústavov teoretických a keďže názov tohto predmetu v nadpise nie je celkom správny, nech sa páči: "Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK a UN Bratislava". Povedzte doma, že ste spravili skúšku z biológie a povedia vám "OK" s nulovým záujmom. Povedzte, že ste spravili skúšku a uveďte celý názov... a aj tak vám povedia "OK", s nulovým záujmom. Teda, to povedali mne, človek by ale čakal aspoň 10€ do vačku, za pokus to určite stojí... 

O predmete: Biológia má tú nevýhodu, že je v prvom ročníku, kedy študenti ešte nič nevedia. Ponúka toho veľa, ale študent si z toho odnáša málo. Je ale fajn vedieť niečo o metódach v DNA analýze, ísť trošičku hlbšie do dedičných chorôb a vrodených chýb a vedieť čo-to o bunkovom cykle - nájsť odpoveď napríklad na otázky typu ako je možné, že si dieťa ešte poriadne ani nestihlo zvyknúť na dýchanie vzduchu a už má rakovinu. To všetko je fajn a je to naozaj zaujímavé, ale nevedomosť a obmedzené znalosti študentov celý proces výrazne limitujú a retardujú jeho potenciál bez toho, aby boli samotní účastníci zájezdu retardovaní (aspoň zväčša). No čo, aspoň, že psychológia je v treťom ročníku...

Nevýhoda prednášok, ktoré sú inak určite skvelé (bez irónie) je, že na ne už musíte prísť s tým, že prednášané učivo - dovolím si povedať - nestačí mať prečítané, ale minimálne naučené. Minimálne preto, že aj keď sa to naučíte, pochopíte to až na danej prednáške. Možno. Ak tam idete na štýl "Hi, my name is potato.", teda neviete ani to, čo ste už vedieť mali a nie to ešte niečo dopredu, tak vás to v kombinácii s faktom, že prednáška začína o 7:30, celkom kvalitne doráža. Preto aj spätne celkom ľutujem, že som z tých prednášok vlastnou blbosťou nič nemal, lebo pri učení na skúšku a pochopení toho, na čo som na prednáške len zíral, som si uvedomil, že ono je to vyjmúc tie hrozné omáčky okolo toho aj celkom zaujímavé - hovorím najmä o bunkovom cykle a rakovine, čo sú pri spätnom pohľade najlogickejšie (tým pádom pre väčšinu ročníka a aj všeobecne považované za najťažšie) a najzaujímavejšie celky, ktoré sme prebrali - nielen z biológie, ale vôbec v prvom ročníku.

Výhodou biológie je to, že ako jeden z mála ústavov na fakulte funguje tak, že je aj vidieť, že to tam riadia ľudia, ktorí rozmýšľajú, a že vôbec funguje. Čo sa mi na tomto predmete naopak nepáčilo bolo, že sa kafre do vecí, do ktorých ho nič nie je. Že existujú prvoky je v biológii podstatný fakt. Že existujú prvoky, ktoré sú také drzé, že si dovolia byť parazitické, je podstatný fakt tiež, ale venovať tomu v strede ničoho celú kapitolu a popisovať tam ich životné cykly... Okey, ale zostaviť z toho takmer celý zápočet? Fuck that shit.

V letnom semestri bola bio "good guy", kým prebiehal boom okolo anatómii nám dávala úplný pokoj, ako zápočtami, tak aj prístupom vyučujúcich. Bolo to fajn, lebo sa to vďaka tomu dalo zvládať, ale paradoxne to viedlo k tomu, že v letnom semestri som sa biológiu učil, tak ako v zimnom, len dvakrát - na jeden zápočet a potom až na skúšku. Inak som nemal ani hrubú predstavu, čo tam vlastne robíme, čo je pri spätnom pohľade celkom škoda.   

O skúške: Po skúške z chémii som si dal týždeň čistý oddych (zahŕňajúc skúšku z angličtiny), akoby som si ho mohol dovoliť... "Problém" biológie je, že napriek faktickým informáciám obsahuje aj vysoké percento učiva, pri ktorom treba chápať podstatu procesu a na pomery medicíny je to celé slušne logické. Taký spôsob učiva som vždy uprednostňoval, tu ale nastáva problém. Otvárajú sa dve cesty, ako sa učiť. Buď sa aktivuje cvičená opička a síce ničomu nechápete, ale naučíte sa to rýchlejšie, alebo sa to aj snažíte celé pochopiť, nejde len o kredity, ale snažíte sa, nech vám ten predmet a čas strávený nad ním niečo dá, a učenie vám trvá asi raz tak dlhšie. Ja som šiel tou druhou cestou a výsledkom síce bolo, že som to chápal, ale taktiež som dosť nestíhal. Najväčší problém ale nebolo to, že som išiel tou zložitejšou cestou alebo že by toho bolo veľa (lebo tá cesta až tak zložitá nebola a ani toho nebolo až tak veľa), ale že v tom čase prišla prvá veľká vlna tepla a v mojej izbe vzhľadom na všetky ostatné v dome bolo také teplo, že som čakal, kedy sa v nej objaví dúhová vlajka a bude sa mi chcieť po tých 19 rokoch, čo spolu žijeme a spíme, k niečomu priznať... Učiť sa v strese na skúšku je zlé aj bez toho. Učiť sa takto v 30°C je asi trikrát tak vyčerpávajúce a osobne si neviem predstaviť skúškové takto o rok. V deň skúšky ako v podstate prvý deň prázdnin, kedy som konečne vyšiel na dlhší čas von a chcel som si to teplo konečne užiť a nie preň trpieť, sa samozrejme ochladilo a fúkal taký vietor, že by to nevydržal ani účes tej baby z reklamy. C'est la vie...

Opäť raz boli otázky, na ktorých by ma vyhodili instantne, otázky, na ktorých by som LTT prešiel, otázky, na ktorých by som prešiel ako-tak v pohode a otázky, pri ktorých "takú odpoveď ešte nezažili" (VAŠO; Po odpovedi z informatiky; 2014). Ale tak to bude asi na každej skúške... Ráno pred skúškou sme čakali na skúšajúcich pred ústavom, ktorý sa nachádza na prvom poschodí. V tom období boli prijímačky a mali sme tak výhľad na foajé fakulty plné preľaknutých uchádzačov. Keď som kráčal smerom na ústav okolo nich, pozerali sa na mňa pohľadom "wááu, ten sa má, ten už má po prijímačkách a nemusí sa báť, že ho neprijmú". Ja som sa pozeral na nich s myšlienkou "wááu, tí sa majú, idú len na prijímačky, nemusia sa báť, že ich vyhodia". Pomohlo mi nejako, že tam bolo toľko ľudí stresujúcich nad tak oveľa ľahšou vecou ako sú prijímačky? Nie, lebo jednak to bola v tej chvíli pre nich tá najťažšia vec vôbec rovnako ako pre mňa skúška z biológie (a vo všeobecnosti ide na prijímačkách objektívne o viac ako na jednej skúške) a jednak som bol sám vyklepaný ako Wiener schnitzel, oveľa viac ako oni.

Na skúške sme boli v ten deň desiati, rozdelení do dvoch skupín. Najskôr sa písal test. V našej skupine bola úmrtnosť 20%, čiže z piatich ľudí ho nespravilo jedno dievča. Tesne po jeho dopísaní som si uvedomil, že to bol ten "ťažký test", o ktorom mi hovoril spolužiak a týždeň predtým na ňom vyletel. Ešteže mi len povedal, aký bol ťažký, ale nič z toho, čo v ňom bolo... Niektoré otázky boli naozaj zákerné a asi jedna štvrtina bola vytiahnutá z častí knihy, pri ktorých si všetci povedia, že to vedieť netreba, prípadne z popisov obrázkov, ktoré si nikto nepozerá... Tam prišla prvá vlna šťastia, resp. sa podarilo logickým typovaním trafiť viac správnych odpovedí a test som nejakým spôsobom spravil. Kým sa čakalo na výsledky, bol som si na 100% istý, že som ho nespravil a hovoril si, že si aspoň nespravím hanbu na ústnej časti. V tom momente som bol totiž v takom rozpoložení, že na 90% otázok by som odpovedať jednoducho nevedel (aj keď som väčšinu z nich inak celkom vedel). A už sa ťahali 3 otázky na ústnu časť... Táákže, aké zlé to bolo v tomto momente na stupnici od 1 po Grécko? Pri momentálnej situácií musím uznať, že o niečo lepšie ako Grécko. Vytiahol som si otázky Jadro, Chromozómy a Sekvenovanie DNA a.k.a. to najľahšie, čo sa z každej témy vytiahnuť dalo. Aspoň pre mňa... Pravdepodobnosť, že si vytiahnem túto trojkombináciu, ktorá spadala do kategórie "takú odpoveď ešte nezažili" (v tom momente už neboli spomenuté kategórie otázok, ale len táto a "vyhodí ma"), bola približne 0,000008%. Na porovnanie, šanca na výhru jackpotu v Britskej národnej lotérií je cca 0,00000007%, takže trochu znalí vedia, že ešte stále mám čo robiť. Šťastie tu teda hralo významnú rolu, ale ani pri najvyššej úrovni samozhadzovačstva, ktorú mám, nemôžem povedať, že to bola len vec šťastia - na to som pri tom strávil na môj vkus až priveľa času.

   

Čas na prípravu: Ak ste cvičená opička a absolútne vás to nezaujíma, resp. nemáte záujem to pochopiť, môj odhad je taký týždeň až 10 dní. V prípade, že to chcete aj pochopiť, je to okolo tých dvoch týždňov. Osobne som sa učil cca 16 dní, čo pripisujem súhre lenivosti, pohodlnosti, podceneniu situácie, zabíjanie času "zbytočným" zabŕdaním do nepotrebnej hĺbky daného učiva (napr. fungovanie reverznej transkriptázy som študoval a v zápale graficky znázorňoval celý večer dva dni pred skúškou, aké rozumné...) a nástupu naozaj veľkých teplôt. Faktom tiež je, že osobne sa učím veľmi pomaly - toto celé "koľko mi stačí na to, aby som sa to naučil(a)?" je celkom ošemetné a treba to brať vždy ako jeden subjektívny pohľad na vec - v tomto prípade môj, a vôbec to neznamená, že teraz na skúšku z biológie (a na všetky ostatné, kde to uvádzam) stačí týždeň a máte to, maximálne 16 dní a je to. Niekomu to môže trvať 5 dní, niekomu zase 20, takže upozorňujem, že toto má len čisto informatívny a vysoko subjektívny charakter.

Literatúra: Lekárska biológia a genetika 1 (Böhmer, Danišovič, Repiská; 2011) - podozrivo tenká knižka vo formáte A5, v pohode dostupná v príslušnom čase v skriptárni, plne stačí na zimný semester.
              Príručka k praktickým cvičeniam z lekárskej biológie a humánnej genetiky 2 (Böhmer, Repiská a všetci okolo; 2008) - formát A4, problémová kniha. Plne stačí na letný semester, ale zohnať sa normálne jednoducho nedá. Takže spolužiaci z vyších ročníkov alebo vytlačenie v tzv. "fax-copy", o ktorej študent medicíny na LF UK skôr či neskôr bude počuť. Túto druhú možnosť som ale nepovedal, pretože na ústave sú veľmi striktne postavení proti kópiám ich publikácií, ale čo má študent robiť, keď sa tá kniha nedá dostať, nepozná nikoho, kto ju má a nepotrebuje ju a jej dotlač/nová verzia sa každý rok len sľubuje? Istý prvok Kocúrkova, nech to funguje akokoľvek rozumne, si predsa musí zachovať každý ústav... :-)   

Z knižnici som dostal aj dve fancy knižky, ale boli mi na dve veci (na obtiaž a na vrátenie do knižnice). Čo mi pripomína, že to druhé som ešte neurobil. Damn. Každopádne tie dve vyššie spomenuté úplne stačia - na nejaké knihy navyše aj tak nie je čas a aj tak v nich nenájdete odpoveď na kategóriu otázok na skúšku "a z ktorého análu si mám vytiahnuť odpoveď na túto otázku?" Análom je, samozrejme, myslený prameň s príslušnými informáciami.

Sumár: Biológia je popri anatómii a latinčine jediný predmet v prvom ročníku, ktorý bol k niečomu dobrý/užitočný a pre mňa osobne ako jediný v určitých momentoch naozaj veľmi zaujímavý a svojim spôsobom aspoň trochu poskytujúc pocit "fuck yeah, pre toto som išiel na medicínu", ktorý sa dostavuje veľmi zriedkavo a v prvom ročníku mi ho kúskom poskytla jedine biológia. Že to bol len kúsok je možno aj moja chyba, každopádne za to vďaka.

"Bunka nie je štát. Bunka musí fungovať." - doc. Böhmer, prednosta ústavu