Že to začalo niekde na strednej s biológiou a chémiou a pokračovalo s dvomi milo vyzerajúcimi, do zelena šmrncnutými publikáciami pre cvičené opičky sa snáď časom dostaneme, tu by som rozobral úplný začiatok na samotnej medicíne. Celé by sa to dalo zhrnúť do citátu z obľúbenej Coldplayovky: "Nobody said it was easy. No one ever said it would be this hard." :)
Zápis prebiehal relatívne v pohode, aj keď pre mňa osobne to bol zatiaľ najvyčerpávajúci deň (očividný prvák). Tradičné meškanie a trocha byrokracie, bez ktorých by to nešlo, postrašenie číslo jedna od dekana, ktoré sa z 90% nieslo v duchu "neprenášajte si predmety" (pokračovanie na Welcome Day), už viac prívetivý príhovor prodekaniek a pár ďalších určite zaujímavých ľudí. Nasledovalo vyplňovanie indexov za pomoci študijnej referentky (schytali sme celkom milú paniu) a pomáhali aj členovia Bratislavského spolku medikov (BSM). Potom nasledoval - neskôr známy ako - prvý úder nekonečnej fronty. Ľudia sa nahrnuli na prevzatie srandy menom ISIC (skrátené z pôvodného "I'm sick") a ja ako trpezlivý jedinec vždy majúci čas som si povedal, že radšej budem sedieť a počkám, akoby som mal s nie najzdravším kĺbom kolenným vystávať rad obliehajúci do kruhu celú veľkú poslucháreň. Rad som nakoniec aj tak vystál, s tým rozdielom, že uplynuli skoro dve hodiny a ISIC som dostal ako predposledný. Mea culpa.
Za jednu z mála šťastných udalostí tohto dňa považujem fakt, že zápis môjho písmena prebiehal v skorších hodinách, a tak som v knižnici vyfasoval celkom slušnú porciu kníh. Tomu však, samozrejme, predchádzala ďalšia smola - nejako som nebol pripravený, že si v tento deň so sebou ponesiem knihy o váhe asi päť ton. V knižnici nastal druhý úder nekonečnej fronty - zo všetkých najtvrdší. Rad sa ťahal do polkruhu až von. Aby toho nebolo málo, ukrutně pršelo a žiadne Čau lásko nebylo. Knihy som pochopiteľne nemal do čoho dať, a tak som ich trepal v rukách spolu so spolužiačkou, s ktorou som zdieľal dáždnik vo fronte, až do blízkeho nemenovaného obchodu menom Tesco express. Tam sme splašili celkom slušné tašky a vybrali sa po svojom.
V tento krásny deň, už s čerstvou pečiatkou cez celé čelo "MAXIMÁLNE DEZORIENTOVANÝ PRVÁK", ma čakala ešte jedna veľmi príjemná povinnosť - zapísať sa na internát. Ten som dostal na Mlynoch, konkrétne na átriákoch, ktoré nie sú ani zďaleka také zlé, ako sa o nich hovorí. Z doterajšieho priebehu a z môjho pohľadu Mlynská dolina celkovo nakopáva arse Družbe, ale o tom inokedy. Pri tejto príležitosti sa človek po prvýkrát oboznámi s faktom "One does not simply take a seat on 31 or 39." v miestnej MHD. Na Mlynoch prebehol tretí úder nekonečnej fronty, ten bol našťastie zo všetkých najmiernejší. Človek mohol sedieť a posúvalo sa to relatívne rýchlo. Po obdržaní kľúča a aktivácií ISIC-u som sa vybral čeknúť izbu. Vedieť dopredu, že treba šľapať do takého kopca, vzdám sa tohto privilégia. Na izbe ma čakalo prekvapenie (žiadna pleseň, prepadnutá stena, nijaký živočích ani nič podobné, čo pretrváva v utkvelých predstavách ľudstva), ktoré nakoniec bolo viac úsmevné ako šokové. Chvíľu som si oddýchol na posteli, zavolal domov, že chlapec z dediny v brutálnom veľkomeste ešte neleží okradnutý na dne Dunaja a spolu s mojim študijným materiálom o váhe menšieho slona som sa vybral domov.
V tomto čase boli moje vedomosti o bratislavskej MHD na úrovni vedomostí euglény o nukleárnej fyzike, takže som vystúpil na novovybudovanej zastávke viedenského typu Blumentál (škoda, že šoféri zostali bratislavského typu - po vystúpení z autobusu vás skoro prejdú a sú aj patrične urazení, veď čo hľadáte na ceste...) a odtiaľ, neznajúc linky ako napr. 94, 93 a zázračné miesta ako je zastávka Zochova, som šiel pekne krásne pešibusom až na Hlavnú stanicu. Netreba zabúdať, že už nepršalo...lialo.
Finálne stúpanie na Hlavnú stanicu, na "námestie" pomenované podľa najgeniálnejšieho (nielen) slovenského hudobného skladateľa Liszta, prebiehalo s nábehom na infarkt a pri kupovaní lístku na EC som sa cítil ako pri zapichovaní vlajky na vrchole hory Mauna Kea, pričom som ju začínal zdolávať od morského dna v celej jej dĺžke. Nasledujúci deň som mal svalovku aj na svaloch, o ktorých som dovtedy nevedel, že existujú.
So spätného pohľadu pomerne tragický deň, pre v Bratislave zabehnutých a Bratislavčanov samotných čistý zdroj nefalšovaného lúzerstva, pre mňa prvý väčší pohyb v hlavnom meste v živote a "on my own", takže vzhľadom na to, na koľké veci som talent, to dopadlo ešte celkom dobre. Protipól úplne prvého dňa bol prvý skutočný deň v škole, o ktorom sa snáď ani nedá povedať nič zlé. O tom potom.
Uz davno som sa tak dobre nezasmiala pri citani nejakeho blogu... Este o dva stupne otravenejsi a znechutenejsi ton a bude z teba slovensky Salinger :D
OdpovedaťOdstrániťAhoj, ďakujem! :) Dosiahnuť tie dva stupne by pri momentálnych excesoch niektorých ústavov na LF nemal byť problém, na takého velikána ako Salinger to ale asi nie je. :D
OdstrániťAko už bolo poznamenané predo mnou, môžem len potvrdiť, že sa tvoj blog výborne číta (tento článok obzvlášť) a ako nádejnú uchádzačku na LFUK ma toto všetko veľmi zaujíma. Neskutočne dobrý nápad vytvoriť takýto blog. Vážne skvelé :) Tvoje články mi pomohli si to usporiadať v podkladoch (aspoň z tej chémie) a dozvedieť sa dôležité fakty. Ďakujem. Možno sa raz stretneme ;)
OdpovedaťOdstrániťVôbec nie je zač, ja ďakujem za toľkú chválu. Tak ešte zamakaj, prípadne sa zasmej na maturite a v septembri smer Sasinkova - ak šťastie dá, budem tam niekde strašiť. :)
OdstrániťNedá mi to nenapísať znovu :D Sorry za tú anonymitu :D Celý tvoj blog som nakoniec prečítala za jeden deň (úspech čo :D) a do školy som dnes prišla s množstvom noviniek, len škoda, že v informatickej triede je niečo o medicíne všetkým tak jedno :) .Aby som bola presná, tak teraz som tretiačka na gympli a z mojej triedy chcem ísť na medicínu len ja, tak som začala s prípravou už teraz (nech mám aspoň ako taký náskok). Veľa ľudí z okolia však vidí túto moju snahu márne a nedávajú mi veľké šance na úspech, no ja sa snažím nevzdať tento boj. Chémia je pre mňa trošku problémovejšia, ale tohtoročné semináre mi ako tak pomáhajú pochopiť ju od základov (aj tak sa však chystám na ten kurz aspoň z nej). Chcela by som sa ťa spýtať ako to riešiš s brigádou? Viem, že máš málo času, ale predsa len by ma zaujímalo či máš čas aspoň na zarobenie si dákych peňazí. A ešte by som rada vedela, že či materiály, knihy a iné "medicínske" veci si každý platí sám alebo sa to len požičiava? Skrátka ako to chodí a či sa to naozaj dá zvládnuť vedomostne a finančne :) .A ak by si mal ešte nejaké špeciálne a nápomocné rady, tak sem s nimi. :) Budem ti veľmi povďačná za tvoj čas a odpoveď. :) Ďakujem.
OdpovedaťOdstrániťNeboj, keby rýchlejšie neklikám ako rozmýšľam, tiež je to anonymné... :D Pri mne je niekedy úspech prečítať (a hlavne pochopiť) aj jednu vetu, takže všetky články naraz, to si zaslúži obdiv. :D Informatická trieda môže byť fajn, užívaj si ju kým sa dá - mechanické učenie nudných faktov dosť zabíja logické myslenie...
OdstrániťJa som tiež začal v tretiaku, teda hlavne cez prázdniny do štvrtého ročníka (to som sa musel strášne nudiť). Síce som viacerému nerozumel, ale nakoniec to bolo lepšie, takže začať už v treťom ročníku je ako celok dobrý nápad.
Čo sa týka brigád, nie som vhodný prototyp. Čas by hádam aj bol, len sa neviem nejako dokopať k tomu, aby som si dáku reálne našiel, ale napríklad jedno šikovné dievča stíha popri škole, svojich záujmoch, všetkych projektoch a aktivitách (a že ich nie je málo) v priemere 2 až 3 brigády súbežne, čo asi zase nie je vhodná vzorka pre smrteľníka, ale dobrý dôkaz, že sa to dá. A keďže mám pocit, že túto diskusiu tak-nejako stalkuje, tak sem pokojne môže hodiť nejaký tip, ako zvládnuť aspoň desatinu z toho, čo stíha - Aďka, ideš. ;)
Materiály, knihy... Niečo zoženieš v knižnici - za prvý semester to bola latinčina, u mňa anatómia (ktorá však nie je za povinnú literatúru a teda sú v nej mierne až výrazne odlišné veci, ako tie, ktoré sú potom na zápočtoch, skúšaní, skúške,...) a so šťastím som dostal aj biofyziku, ostatné som kupoval, pričom najväčší biznis je práve anatómia - literatúra
povinná (dve knihy za cca 100€). Ideálne je poznať takú zázračnú osôbku z vyššieho ročníka akou je pre mňa tu spomenutá Aďka, ktorá ti požičia svoje materiály - u mňa tak vyriešila, okrem anatómie a angličtiny, na ktoré po prvom semestri nebolo treba nové knihy, všetky ostatné predmety letného semestra - histológiu, chémiu aj biológiu. O jej zošitoch ani nehovorím a stále neviem, ako jej adekvátne poďakovať. Zlou správou môže byť, že síce niekoho tak dobrého už nenájdeš, ale niekto sa určite aspoň trochu priblíži.:) Ako celok sa to finančne zatiaľ zvládnuť dá, to ale závisí od každého osobitne a je to, samozrejme, oveľa náročnejšie oproti strednej. Či sa to dá aj vedomostne, to už musia posúdiť iní. Ak ma napadnú nejaké special a nápomocné rady, dám vedieť. :)
Ďakujem veľmi pekne za takú rozsiahlu a obsažnú odpoveď. :) Budem tvoj blog sledovať aj naďalej, tak ak tak sa ešte ozvem ;)
OdpovedaťOdstrániťObdivujem tvoj blog, taktiež jeden rozbieham, ak máš záujem tak mrk readytosavelife.blogspot.com :) Príjmem každú užitočnu rada, haha. Ešte raz, palec hore
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za pochvalu. Necítim sa v pozícií, aby som niekomu v tomto radil, blog si ale určite prečítam. :-)
Odstrániť2.septembra ma to všetko akurát čaká,tiež som schytala atriáky ale verím, že to naozaj nebude až také hrozné. Okrem toho, že nebude ani liať :D každopádne vážne sa to skvelo číta ...aspoň viem, čo ma čaká a už sa na to viem aj psychicky viac pripraviť :) dúfan že s písaním blogu neprestaneš ani tento rok ;)
OdpovedaťOdstrániťVeľa šťastia, AD nie sú ani zďaleka tak zlé, ako sa hovorí - izbu si vždy vieš upraviť podľa seba, aj keby bola hrozná a sprchy/WC ak sú zlé, vieš ísť na vedľajší blog, čo je spravidla jedna chodba od tvojej izby (a to sú obe hraničné situácie). :) Ak nie si z BA, naštuduj trochu MHD, zober veľký vak a pevnú tašku do ruky, keď sa povie, že sa idú rozdávať ISICs a môžete utvoriť rad, tak sa snaž dostať čo najviac dopredu no a pre istotu si vezmi ten dáždnik. :-)
OdstrániťVrelá vďaka za rady :-)
OdstrániťAhoj, máš skvelé články :)
OdpovedaťOdstrániťChcela som sa spýtať na povinnú literatúru. Dali ti zoznam a ten si preložil alebo si si musel všetko vyhľadať sám? Ako to funguje? Chcem ísť na medicínu tak chcem mať nejaký prehľad :) Ďakujem
Ahoj, ďakujem. :-) 1. pravidlo vysokej školy je, že nikto ti nič nedá a sám od seba ani nič nepovie. Ale ešte pri tomto to nie je také zlé. Povinná lit. je zväčša uvedená na stránke daného ústavu a zväčša vám o nej aj povedia na prvej hodine nového predmetu. To je ale stále len oficiálny zoznam - (ne)povinná literatúra. Čo skutočne potrebuješ, resp. čo sa oplatí mať a z čoho je dobré sa učiť sa dozvieš asi len od spolužiakov vo vyšších ročníkoch. Ono tie knihy sa chcú v prvom rade, bez ohľadu na kvalitu obsahu, predať. :-)
OdstrániťA po knihy si bol v deň zápisu? Musel si si ich kúpiť či sa dalo aj požičať? Mám veľa otázok, prepáč, že ťa nimi bombardujem :D.
OdstrániťVyššie to je spomenuté, ale nepamätám si, či dosť jasne - v knižnici som dostal oveľa viac kníh, ako som čakal. Len anatómie od Čiháka boli ťažké, k tomu ešte nejaký atlas, dve hrubé knihy z biológie,... Nič moc teda. :D
Odstrániťpekne píšeš, bavím sa. dakujem za potrebné informácie, vložené do vtipného kontextu. ja som svoju cestu na štúdium medicíny "skomplikovala" výberom iného odvetvia (vysokoškolské roky som strávila na právnickej fakulte), ale človek môže aj časom zistiť, že má k niečomu prirodzene bližšie a už to viac nejde potláčať :-) tak som tu a čítam tvoj blog a možno raz dám výpoveď a dám si 6 ročnú pracovnú pauzu a splním si sen. strelené ale život je len jeden predsa. aktuálne som vo fáze nákupu podkladov na prijímačky - zistiť o čom to vlastne celé je, prípadne o čom som ja vo vzťahu k tomu....mám totiž pocit, že ak to neurobím, na smrtelenj posteli to trpko oľutujem a to nie je dobrá emócia :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem a veľmi držím palce, nikdy nie je neskoro a mať za sebou (a dokonca úspešne) inú vysokú školu môže byť len výhodou. :-)
OdstrániťAhoj, dnes som objavila veľmi šťastnou náhodou tvoj blog. Je úplne peckový, už skoro celý prečítaný. V Júni idem na prijímačky a veľmi dúfam, že sa podarí a dostanem sa, najväčší sen. Tieto tvoje poznatky a postrehy ma ešte viac motivujú, je to všetko parádne napísané, super sa na tom zasmejem a obohatí ma to. Dakujem ti za tento blog!!! Pozdravujem :-)
OdpovedaťOdstrániťSíce to vidím až teraz, ale nakoľko som ťa už na škole párkrát videl, vyšlo to. Priority snov si ale už asi prehodnotila. :-)
OdstrániťAhoj,chcem sa spýtať ,že ty si sa tie 2 knihy akým spôsobom učil?
OdpovedaťOdstrániťAhoj, snažil som sa prechádzať tie kapitoly, ktoré sme už brali v škole a chápal som im, značiť si tie, ktoré mi nešli a inak len papier, pero, dobrá stolička a chrbtica.
OdstrániťAhoj, tvoj blog je peckový, zhltla som ho za jediný deň celý :D idem skúsiť aj ja šťastie na medicínu, ale do Martina(áno, čítala som aj tvoje dojmy z Martina a smiala som sa na tom poriadne) a chcem sa spýtať, či si myslíš, že keď som na odbornej zdravotnej škole, či mám ako takú reálnu šancu sa tam dostať :D som len v 3. Ročníku, ale intenzívnej príprave sa už venujem a tvoj blog mi ku tomu len dopomáha. :D Ďakujem, si skvelý!
OdpovedaťOdstrániťAhoj. :-) Moje dojmy z Martina sú tak písané schválne, čo sa síce nestretlo s pochopením v samotnom Martine, ale to je mne jedno ako Američanom, kto je ich prezident. :-) Stále platí, že martinská fakulta je v hodnotení najlepšia, má dobré technické podmienky a vraj aj dobrých učiteľov. Všetko má svoje plusy a mínusy a ako malo vyplynúť z toho článku, je to o tebe a nie o škole. Šancu určite máš, len sa tomu dosť intenzívne venuj a zameraj sa na tú školu, kam chceš ísť, zisťuj si o nej veci, hľadaj materiály atp... Vďaka a veľa a šťastia. :-)
Odstrániť