Prvý mesiac druhého ročníka

Druhý ročník je vraj najťažší ročník na medicíne. Takto nejako vyzerá jeho zhruba prvý mesiac...

Anatómia

... ma prekvapila asi najviac. V rozvrhu ju máme písanú v utorok o 10:30 po biochémií. Asi dva dni pred prvým utorkom som sa dozvedel, že anatómia nebude od začiatku pekne každý týždeň, ale že pomerne dlho nebude, potom budú pitvy, potom zase chvíľu nebude a potom budú klasické cviká. Čo znamenal mesiac bez anatómie pre normálnych ľudí? Svedomité pripravovanie sa na pitevný týždeň "Periférne nervy a cievy". Čo znamenal mesiac bez anatómie pre mňa? Mesiac voľna. Ono na medicíne z doterajšej skúsenosti platí, a v druhom ročníku pravdepodobne dvojnásobne, že každá situácia, v ktorej si spravím voľno v čase, kedy by voľno byť nemalo, sa mi mnohonásobne vráti a vôbec nie v dobrom slova zmysle. Ešte nikdy som sa nenávidel tak veľmi ako v momente tesne pred odpoveďou na tomto popitevnom pohovore. Cviká z CNS budeme mať po biochémií, čo momentálne znie ako veľmi zlý fantasy impossibru vtip, pretože ono to je ťažké vydržať už len s tou biochémiou, nie ešte 4 hodiny anatómie na to... WTF?

Biochémia

Je vrchol ľadovca - najobávanejší ročník je druhý ročník, najobávanejší predmet je biochémia. Druhý ročník je taký ťažký hlavne kvôli biochémií... Zaujímavá bola jedna z prvých viet na prvej prednáške: "Biochémia je predmet, s ktorým sa budete stretávať celý rok. (pauza) A nemalé percento z vás rok a pol až dva." Na tej prednáške to bol vtipný moment, nie až tak do smiechu je, že je to pravda. Štatistiky z tohto roku (2015) hovoria, že z minuloročných druhákov biochémiu nespravilo 30% ľudí. Takže takmer doslova platí toto:

Biochémiu máme ako prvý dvojkrúžok v ročníku, v utorok o 7:30. O tomto čase je fakt šťastie, ak človek predtým stihne niečo zjesť a dať si aj kávu. Zväčša je to buď alebo. Ak sa najem, zomieram na zaspávanie, ak si dám kávu, zomieram od hladu. Po prestávke som aj tak spravidla hladný a neschopný vnímať, sou... Najprv sa vždy píše test, potom hodinu a pol až dve počúvame o tom, z čoho sme práve napísali test (nie, radšej nejdem rozoberať tento systém...) a potom sa robí praktická časť. Spomínaná prestávka počas biochémií má doslova magický charakter. Neviem, čo sa počas nej deje, ale po jej návrate na výučbu už nie som schopný vstrebať ani jednu -ázu. Mám obraz, nemám zvuk, resp. zvuk je nejak porušený. Počujem vyučujúcu hovoriť, ale neviem, kedy končí jedno slovo a začína druhé. Neviem, čo to je, ale môj edukačný výťažok sa od tohto momentu rovná nule, doslova akoby som tam nebol, len horšie, lebo tam som.

Teória, prečo je biochémia najťažší predmet EVER: Po mesiaci, teda konkrétne po nejakých 5 cvičeniach, sa u mňa sformovala nikým a ničím nepotvrdená teória, ktorá by ale dokázala čiastočne vysvetliť to veľké haló okolo biochémií. Medik je vo všeobecnosti stvorenie, ktoré je naprogramované na memorovanie faktov. Veľmi ho nezaujíma čo, kde, ako a prečo (logická časť veci), pretože v návale všetkého na to nemá veľmi čas. Biochémia je na druhej strane predmet, u ktorého je podstatné práve to čo, kde, ako a prečo. K tomu má aj to klasické kvantum faktov, a teda kombinuje memorovanie veľkého množstva informácií s tým, že všetkému (a to doslova všetkému) treba aj chápať. A tu prichádza problém - treba tomu chápať. Medik. Logicky chápať. Narazila kosa na kameň, prišiel na psa mráz (nie profesor),... Nestačí to len vedieť, treba to fakt vedieť a pritom aj fakt chápať. Treba vedieť podstatu procesu, logiku systému, a spravidla sa skôr odpustí neznalosť nejakého názvu, ktorý si treba mechanicky zapamätať, ako neznalosť procesu, ktorého postupnosť treba logicky chápať. A povedzme si úprimne, nie je to až také jednoduché, už len preto, koľko toho je, snehová guľa sa nabaľuje každý týždeň, k tomu ostatné predmety... Cez rok sa dá biochémiou ako-tak preliezť, pretože sa píšu čiastkové testy každý týždeň, teda nikdy nie príliš veľké kvantum učiva naraz. To príde prvýkrát v podstate až na skúške a tam mám pocit, že to funguje približne tak, že jeden človek tomu chápe, jeden prejde so šťastím (prípadne obaja prejdú so šťastím) a ten tretí vyletí. Je to, samozrejme, komplikovanejšie - veľmi sa mi ale páčil komentár na Burze LF UK pri inzeráte "Kúpim všetko na biochémiu." Znel: "Šťastie si za peniaze nekúpiš." Niečo tak trefné som už dlho nevidel... A btw, ak by sa nepísali testy každý týždeň, ale bol by jeden veľký zápočet v strede novembra/začiatkom decembra, viete koľko ľudí by vyletelo už tam? Koľko by sa ku skúške ani nedostalo?    

Fyziológia

Je fakt zaujímavý predmet a jeden z mála, ktorý budúcemu lekárovi vie naozaj niečo dať. Cca prvý mesiac, teda obdobie, o ktorom hovorím, sa berie kapitola Krv, čo je zmes faktov, o ktorých ste už z 90% kde-tu počuli, pridajú sa k tomu len jednotlivé hodnoty v presne daných intervaloch (s následným dodatkom, že v klinike to je aj tak variabilné a tie čísla sú len orientačné), ale aj tak ich musíte vedieť tak, ako sú v knihe. O tejto časti fyziológií vo všeobecnosti platí, že ak sa vás niekto z vyššieho ročníka spýta, čo beriete na fyziológii a vy odpoviete "neviem", tak si vie sám aj odpovedať "aha, tak to máte ešte krv". V čase písania tohto tu je čerstvo po zápočte z krvi a teraz je ten moment, kedy by to malo začať byť zaujímavé, uvidíme...

Čo sa rozvrhu týka, fyziológia to dorazila. Je vo štvrtok od 15:30 do 19:20. V strede ničoho... Ak by som si vedel upratať telesnú zo stredy, čo by nebol problém, bez fyziológií by som končil týždeň v utorok o 10:20. Celá streda voľná, celý piatok voľný, v podstate aj štvrtok... až na tie 4 hodiny. Naša prvá vyučujúca bola v tomto fakt dobrá, neskôr ako o 18:00 sme nekončili a bolo to tak akurát. Ťažko povedať, či to bol jej swag alebo to bolo tým, že sme brali krv, ale na prvé non-blood(y) praktikum nám prišiel doktor klinik, a so slovami "ok, dnes vás pustím skôr" sme skončili presne o 19:20. Shit.

Niečo po siedmej som zistil, aké je to zažiť šok z vykrvácania - vykrvácala mi duša a oficiálne som zistil, že byť o siedmej v škole nie je vôbec dobrý nápad - či už ráno na biochémií, alebo večer na fyziológií. I'm too old for this shit.

Histológia

...and the award for the most useless piece of shit goes to... K tomuto sa nevyjadrujem. Toto bude horšia skúška ako z anatómie... Človek si poctivo pozerá všetky preparáty, zostáva tam do konca praktika, odchádza ako posledný a, ešte nemám výsledky prvého zápočtu, ale tam boli také sprostosti, že tie výsledky radšej ani nechcem... Fujtajbl!  

Tak, asi toľko k prvému mesiacu. Veľa rečí, ale dokopy som nič nepovedal (možno som mal byť politik). Každopádne, ak má medicína v určitom momente začať byť zaujímavá, je to práve teraz. A ak má začať byť ťažká, je to tiež v tomto bode. Jedno aj druhé viem celkom potvrdiť, a tie obrátky, čo sa náročnosti týka, sa naozaj začínajú zvyšovať. Minimálne v porovnaní s ročníkom prvým neporovnateľne...

Ešte by som dodal, že pre ľudí s rečami "Ty máš len 4 predmety? A len 2 skúšky?? A to je akože ťažké? OMG, veď ja, na mojej škole s kontraktom priamo na úrad práce, mám 14 predmetov a 10 skúšok...", je v pekle vyhradený špeciálny kotol.

Záverom uštipačná, provokatívna poznámka, na vyslovenie ktorej určite kruto doplatím, ale svojim spôsobom zhŕňa v troch slovách celý doterajší dojem z druháku: Finally gettin' interesting...