Medicínska etika

Hoci si tento predmet ani zďaleka nezaslúži samostatný príspevok, je za ním toho dosť, čo si zaslúži byť spomenuté.



A ide to tu byť pre isté percento populácie výrazne kontroverzné, takže ak sa modlíš aspoň raz denne a pri pohľade na kondómy pri pokladni v obchode sa prežehnáš, radšej nečítaj. Alebo čítaj a konečne si uvedom niektoré veci. :): Let's rage.

O čo ide?

V podstate ide o predmet, kde sa vám milé panie snažia vtlačiť do hlavy ich názory na sporné témy. Potrat je zlý, eutanázia a asistovaná samovražda je to najhoršie. Česť výnimkám (t.j. jedna mladšia vyučujúca). Z hľadiska reálneho využitia to bol jednoznačne najzbytočnejší predmet za 4 roky štúdia (a že konkurencia bola vysoká), kde som sa počas krásnych 3 hodinových cvičení začínajúcich spravidla o 7:30 veľmi často zamyslel v štýle: "Ježiš ale toto je naozaj strata času," sledujúc ľudí diskutovať o rôznych témach a zároveň nič nehovoriť.

Problém je v tom, že ide o otázky globálne diskutované desaťročia na celosvetovej úrovni, stále sa na nich nikto nezhodol a nikdy nezhodne. Vyrývačne by sa dalo povedať, že aj preto, že vždy sa nájdu hlúpi ľudia, ktorých názor má nanešťastie teoreticky rovnakú váhu/hodnotu ako názor tých, ktorí mozog využívajú aj na rozmýšľanie. Otázkou teda je: Ak sa na tom nedokážu zhodnúť odborníci po celom svete, ktorí sa tým zaoberajú celý život, čo sa vyrieši trojhodinovou debatou ľudí v druhej dekáde ich života a jedného, ktorí tú debatu vedie a na rozdiel od toho, aby bol nestranný, má očividne svoje vlastné vyhradené presvedčenie na každú danú tému a to presvedčenie reálne prezentuje? 

Naposledy som sa tak cítil na hodinách náboženstva na ZŠ, keď nám obecný pán farár hovoril o tom, aký je boh milosrdný na príklade, kde chcel od istého týpka, aby zabil svojho syna. Sekulárne školstvo FTW (čítaj fuck the what). Tam to malo aspoň účel - deti sú špongia a nekriticky prijmú všetko, čo im dospelí povedia - oheň páli, pes šteká a boh existuje a ak to spochybníš, pôjdeš do pekla - prvé dve sú pravda a deti postupne zistia, že to tak naozaj je a ak sa k týmto vyhláseniam prikladá rovnaká váha ako k tomu o bohu, deti nemajú dôvod tomu neveriť. Ostatne z veľkej časti na tom stojí "zakorenenie" tej či onej viery danému človeku. Ak to hovoria dospelí a dostatočne dlho, musí to byť pravda. Tu to ale účel tak nejako stratilo. Človek okolo dvadsiatky študujúci na nie ľahkej vysokej škole už asi má svoj vlastný názor - aj keď len vo forme neurčitého postoja, ku ktorému by sa v určitej situácii radšej priklonil - na všetky prejednávané témy rovnako ako prítomné kritické myslenie. Ak by človek podstúpil celé vzdelanie, ktoré má do dvadsiateho roku života bez toho, aby sa stretol s náboženstvom a všetkým okolo toho a následne by mu bol predostretý koncept, kde panna porodila (say that again and slowly?!) božieho syna, ktorý chodil po vode a že vôbec boh ako existujúca entita je niekde "tam hore" - čo myslíte, ako by sa k tomu tento dvadsaťročný vzdelaný človek postavil? A áno, kardiálne sa dá zlyhať aj na úporný smiech... No, a veľmi podobne sa stavia aj k tomu, čo sa preberá na medicínskej etike. Ak tam ide človek o 7:30 s tým, že s potratmi nemá problém, 10:20 neodchádza s tým, aké sú zlé a naopak - ak tam príde s tým, že je to smrteľný hriech, za ktorý pôjde do pekla, určite po cvičení neprejde na názor "je to každého voľba".

Úsmevné je, že momentálne sa tento predmet presunul zo štvrtého ročníka štúdia všeobecného lekárstva do ročníka prvého. No čo, sú tí ešte skoro stredoškoláci viac podobní malým deťom nekriticky prijímajúcim náboženstvo svojich rodičov a ovplyvniteľnejší ako veľkí štvrtáci? :-) Vštepiť jednostranný názor "ako by to malo byť podľa mňa" hneď na začiatku štúdia má každopádne aspoň o čosi viac logiky, hoci je to stále rovnako nesprávne.  

Aký je teda cieľ a zmysel tohto predmetu?

???

Aj keď teda nejdeme spolu zachrániť svet, zjednotiť názor a stanoviť univerzálnu pravdu, ktorá neexistuje, čo chceme týmto docieliť? Už nemáme päť, aby sme nekriticky prijali a uverili argumentom typu v nebi je bradatý ujo, ktorý sa čertí (pun intended), keď niekto ide na potrat, a preto je to neprijateľné. Takže pointa mi nejako unikla v krajine bezpredmetnosti.

Štýl "Ukážeme, čo sa hodí. Vynecháme, čo nie."

Akýmsi vrcholom výučby - alebo aspoň tak to na danom pracovisku určite berú - bolo pozvanie českého páru, ktorý chodí po rôznych besedách a nakrútil film o svojej dcére s vrodenou chorobu, ktorej úmrtnosť je skôr či neskôr stopercentná. Film zahŕňal obdobie od tehotnosti, všetkých nepríjemností s prijatím správy o stave plodu, odmietnutie interrupcie cez následný pôrod až po postnatálny život. Dievčatko sa dožilo asi 7 rokov, už si presne nespomínam, a vrcholom jej života bolo, že sa dokázala usmiať (čo dieťa fyziologicky zdravé robí v druhom mesiaci života) a do určitej miery udržať pozornosť. Ďalšie funkcie skôr pripadali ako želanie rodičov a ich nádej vidieť to, čo tam nie je než niečo, čo by reálne preukázalo neurologické a pediatrické  vyšetrenie. Film sa určite oplatí vidieť nech máte názor akýkoľvek a rodičom treba dať klobúk dole a želať si, aby aspoň polovica rodičov (aj s úplne zdravými deťmi) boli takí v zmysle starostlivosti o deti ako oni. Cieľ ich pozvania a pohľad na matku ako má zase pri x-tom pozretí toho filmu slzy v očiach ale podľa mňa zase taký zištný nebol. Aj s diskusiou po filme a celkovou tou "take home message" mi to prišlo ako účelové znázornenie "pozrite sa medici, takto by to mal robiť každý a takto je to správne, všetko ostatné je morálne dno". Žena, ktorá bola na potrate ako veľmi mladé dievča, bola tak schopná dokončiť štúdium, mať prácu, manžela a sociálno-ekonomické zázemie pre rodinu ako takú už však ako hosť reprezentujúci "druhú stranu mince" pozvaná na diskusiu nebola...

Klinec programu zato bol, keď manželia odišli a pani doktora nám prečítala článok z minulého tisícročia, kde strany takmer obracala pinzetou. Bol o mužovi, ktorý sa narodil s vážnou vrodenou srdcovou chybou a žil, na prekvapenie všetkých, do štvrtej dekády života. Až smiešne mi bolo, že v článku boli zvýraznené  len niektoré časti, ktoré mali byť medikmi počuté a vykresliť tento spôsob a túto cestu ako jedinú správnu a akceptovateľnú. To, že väčšina detí s chorobou, ktoré malo dievčatko rodičov sa nedožije ani polovicu jej veku bolo spomenuté len okrajovo ako absolútne nepodstatný fakt. Vôbec nebolo spomenuté to, že svojim (ne)rozvojom psychických funkcií a nervovej sústavy možno/pravdepodobne ani nevedela o svojej existencii a v dôsledku svojej choroby jednoznačne ako živý biologický organizmus prežívala viac bolesti ako toho dobrého - radosť, šťastie, stav "byť zdravý" - kde nevieme, či vôbec niekedy niečo z toho reálne pocítila a ak, či bola schopná si to uvedomiť. Raz za týždeň sa ale usmiala, takže to znamená, že to všetko malo zmysel... Ak by sa niekto chcel chytiť tohto konkrétneho prípadu, tak nemusí. Konkrétne informácie o jej zdravotnom stave si nepamätám a ide skôr o vykreslenie všeobecného postoju k veci...  Tiež nebolo spomenuté, ako pán, ktorý sa dožil niečo po štyridsiatke bol počas života svojim ochorením obmedzený a ako bol štatisticky jeden z milióna. O tom, ako rodičia milión mínus jedno detí trpia, keď ich dieťa zomrie tesne po narodení alebo v prvých týždňoch/mesiacoch/rokoch života, zmienka taktiež nebola. A čo cítia tie deti (na bazálnej úrovni v zmysle bolesti, nie na vyššej v zmysle (po)citov) si nechcem ani predstaviť.

Maximálne nakúpené som mal, keď jednou spolužiačkou - našťastie z iného krúžku - bol potrat prirovnaný k holokaustu. Veď cielene sa zabíja, je to teda to isté, nie? Nie a drž hubu prosím ťa, lebo s takýmito rečami sa ti prepisuje DNA, ktorá kóduje inteligenciu, resp. intelekt a pocítia to ešte aj tvoje pravnučky, keďže na potrat určite nepôjdeš. A že práve ľudia, ktorí takéto niečo vypustia, by nad tým rozmýšľať mali... Pri myšlienke, že žena nemá právo ísť na potrat, lebo "predstav si, že jej maternica je mimo jej tela a vlastne jej nepatrí..." som v zmysle zachovania relatívnej psychickej pohody a hrubého neporušenia sociálnych konvencií ľudského druhu radšej prestal počúvať.  

To bol ale extrém, aspoň dúfam. Nechcem si ale predstaviť, že takýto lekár bude tlačiť na zúfalé 15 ročné dieťa, že potrat nie je možnosť... Vyššie spomenuté a rozpísané je asi to najhoršie zo všetkého na tomto prístupe. Svojim spôsobom je tu zložka neskutočného pokrytectva - nie v konkrétnych spomenutých príkladoch, ale celkovo v tzv. "pro-life" prístupe. Ide o to, že dieťa sa narodiť musí lebo... lebo. A tam záujem všetkých končí. Narodilo sa, my job is done here. Uvedomujú si ale, že toho človeka čaká aj život po tom ako sa narodí a že to je to hlavné, na čom záleží? Čo je ďalej, akú kvalitu života má tento človek - dieťa - zo zdravotnej stránky (ak je navyše nejakým spôsobom postihnuté...) ale aj zo všetkých ostatných stránok - do akej rodiny prichádza (ak do nejakej vôbec prichádza), aký je sociálny a ekonomický stav tých,  ktorí sa o toto dieťa starajú, aký bude mať život o 5, 10 alebo 20 rokov, ak sa toľko vôbec dožije. Či v rôzne dlhom, resp. krátkom živote zažije aj niečo iné ako bolesť - fyzickú, ale aj emočnú, ak bude schopné si ju raz uvedomiť a či vôbec bude mať vedomie. Čo to urobí so životmi hlavne rodičov, ale aj súrodencov, starých rodičov a ďalších. Že dievča bolo znásilnené a otehotnie, že matka pije, fajčí a droguje - biologicky zničí dieťa, ktoré sa však podľa ich názoru musí narodiť - a piť, fajčiť a drogovať neprestane ani po pôrode... A kopu, kopu iného. Slovom, ide o kvalitu života a ako som spomenul - že sa dieťa narodí nie je žiadne víťazstvo, ako si títo ľudia myslia. Víťazstvo je, ak raz bude dostatočne veľké na to, aby o takých veciach dokázalo rozmýšľať a mať kvalitatívne taký život, aby samo neľutovalo, že sa vôbec narodiť muselo...

Na to, zdá sa, ľudia z "9 mesiacov za život" (všetky predčasne narodené deti v ôsmom a skoršom mesiaci, prípadne prenosené, fuck us right?) a podobných idiotských organizácii asi nemyslia... Koniec-koncov na vlastnej stránke uvádzajú:

"Prosíme o jedno: DOPRAJME KAŽDÉMU NARODIŤ SA."

To teda stačí, prosia len o jedno. Neprosia vhodné podmienky na reálny život pre dieťa alebo hociktoré zo spomenutého, čo bude definovať kvalitu života a prežitia ako takého po onom narodení, o ktoré tak prosia. Najskôr konaj, mysli neskôr a následne trp celý čas preto, že si pred konaním nemyslel(a). A ak je to spojené s náboženstvom - čo spravidla je - radšej nemysli vôbec. Hlavné je, že sa to narodí, všakže... A organizácie ako 9 mesiacov za život sa po ich vytúženom narodení viac nestarajú, maximálne sa tak pomodlia... Žeby radšej založili organizáciu "Kvalita života po narodení" alebo "Čo bude ďalej po 9 mesiacoch za život?", to nie. Je noazaj veľká škoda, že filozofia, presvedčenie a záujem týchto ľudí končí tam, kde sa v skutočnosti všetko ešte len začína... Hlavné, že po Bratislave majú toľko billboardov, že ich cena by zachránila sociálnu situáciu nejednej na materstvo absolútne nepripravenej teraz už matky, ktorú pred pár mesiacmi prosili a presviedčali, nech na potrat nejde. To už pripomína praktiky našej svätej mafii, slovom cirkvi.

pedofil svetovej úrovni nám v tom urobil jasno; asi preto radšej zneužívajú chlapcov, aby náhodou dievčatá nemuseli na potrat, aj keď ich veková kategória ešte nemenštruuje...

Pro-life vs. Pro-choice vs. Medik

K otázke pro-choice/pro-life... Osobne som pro-choice in your life. Ak si myslíš, že myšlienky pro-life sú tie správne a v živote sa nimi riadiš, tak nech, je to tvoj život a hlavne tvoje telo. To, že máme vyššie postavenú nervovú sústavu nás dajako núti rozmýšľať o sprostostiach, na ktoré by sa inak ani nepomyslelo (znovu ahoj náboženstvo) a to isté je aj to "bunka+bunka = tak isto hodnotný človek ako ten, čo vie toto prečítať". Ak bunka+bunka = dieťa, embryo je dieťa a plod je tiež dieťa, ako si prešla/prešiel skúškou z embryológie? OK, ak si ale myslíš, že toto je správne a riadiš podľa toho tvoj život a nijako tým neovplyvňuješ život iných, tak nech. Problém je však v tom, že ak sa riadiš takýmito zásadami, spravidla sa snažíš ovplyvniť život iných - viď vyššie spomenutá organizácia - a stým už problém mám. Ak si na druhej strane myslíš, že potrat je v poriadku, lebo je to tvoje telo a hocikoho iného ako tvojho partnera je do toho taký veľký exkrement, že..., je to taktiež viac než v poriadku. Ono tu je ten rozdiel vysoko analogický a spravidla zhodný s nábožensky založenými ľuďmi až do tej miery, že spravidla ide jedno s druhým ruka v ruke. Tak ako pobožní majú potrebu presadzovať to svoje náboženstvo a svojho boha a neakceptovať nič iné, tak isto pro-life ľudkovia vyžadujú viac či menej ortodoxný pro-life prístup a všetko ostatné považujú za neprípustné a odsudzujú to. Ono by sa to skôr ako pro-life malo volať pro-birth, resp. anti-choice. Navyše majú nešťastnú potrebu to prezentovať iným. Tak na mňa pôsobil aj tento predmet na lekárskej fakulte a to nie je správne. Na druhej strane, filozofia "pro-choice" hovorí, že každý môže urobiť to, čo považuje za vhodné - tým pádom to de facto zahŕňa aj voľbu byť, resp. konať ako "pro-life" bez akéhokoľvek odsudzovania - teda aspoň z môjho pohľadu. A to mi príde oveľa správnejšie.

Na toto odpoveď by ma zaujímala... Či je to len "thoughts and prayers"?

Lekárska prax

Z pohľadu dopadu na lekára v reálne praxi to osobne vidím takto: Môžem si síce myslieť svoje, ale rovnako budem rešpektovať, že je to tvoj život a môžeš si s ním robiť, čo chceš. Ako lekár ti dám všetky dostupné možnosti, o všetkých ťa poučím tak, aby som si bol istý, že na 100% všetkému rozumieš, nikdy ti NEBUDEM vnucovať osobný názor a postoj a určite nebudem odhovárať od potratu/"nechania si", ak je to tvoja voľba a plne rozumieš jej následkom. Následne prijmem to, čo si vyberieš a budeme v tomto špecifickom vzťahu lekár-pacient spolu bojovať ďalej. A myslím si, že takto nejako by to malo byť na úrovni každého lekára. U tých, ktorí sa radia k "pro-choice" však nemám obavy, že by niekoho odhovárali od "nechania si dieťaťa" - rešpektujú vašu choice, nech je akákoľvek. Naopak mám veľké obavy z lekárov, ktorí trepú o potrate ako holokauste a ich kontakte s pacientmi, kde ich možno budú odsudzovať za možnosť, ktorá nesúhlasí s ich osobným jednostranným slepým a do vysokej miery pomýleným presvedčením. Minimálne z pohľadu dopadu na pacienta. Zároveň mi nedá celkom zaspať, ako lekár s takýmito zásadami bude pacientke prezentovať interrupciu ako rovnocennú dostupnú možnosť k ostatným možnostiam a v niektorých prípadoch v zmysle najväčšieho zdravotného benefitu pacientky a vzhľadom na okolnosti onú interrupciu dokonca aj odporučiť... Analogicky je to s témami ako asistovaná samovražda. Nemyslím, že tak vyspelé krajiny ako Holandsko a Švajčiarsko sú až takými zlými a zaostalými a všetci tam pôjdu do pekla...    

Na koniec spomeniem pre každú tému platnú anekdotku, akú ani Boris Filan nepočul od svojho kamaráta: Ak by sa každý staral sám o seba, bolo by o všetkých postarané.

Záver

Medicínska etika u mňa minula svoj cieľ z pohľadu dopadu na študenta, nech bol primárne akýkoľvek. Aký-taký prehľad o prejednávaných témach človek získa pri čítaní zbytočne hrubej knihy, z ktorej sa pripravuje na písomný test a buď som ju nečítal s dostatočným zanietením, aby som postrehol správu medzi riadkami, alebo bola skutočne napísaná relatívne objektívne. Asi jediné pozitívum spolu s mladšou vyučujúcou, ktorá svoje cvičenie viedla tak ako mali byť vedené všetky.

vizuálna podobnosť so mnou viac ako by som si želal

... a citát na zamyslenie a potočenie závitov v makovičke od jednej z mojich najobľúbenejších osobností vôbec, evolučného biológa Richarda Dawkinsa, z jeho (r)evolučnej knihy Sebecký gén (The Selfish Gene), čisto z pohľadu biológie: 

"A human foetus, with no more human feeling than an amoeba, enjoys a reverence and legal protection far in excess of those granted to an adult chimpanzee. Yet the chimp feels and thinks and - according to recent experimental evidence - may even be capable of learning a form of human language."