Anatómia

Niečo málo o skúške a predmete, s ktorým to študent(ka) medicíny tiahne štvrtinu svojho štúdia.

O anatómii ako predmete už bolo čo-to povedané, takže to zbytočne naťahovať nebudem. Čo sa týka výučby v treťom semestri, spomínať na ňu nejako konkrétne nebudem tiež, pretože si ju už veľmi nepamätám (nie učivo, ale samotný proces). Boli tam cievy, periférne nervy a potom tá najlepšia časť - centrálna nervová sústava. Z prvého popitevného pohovoru si pamätám toľko, že som mal trigonum submandibulare (taký jeden trojuholník pod sánkou) a so skúšajúcim sme skončili pri tom, ako sa v českej terminológii povie penis, klitoris a podobné veci + ako sa to povie v slovenčine (ak by niekto nevedel, penis v slovenčine nemá ekvivalent, jedine - ako som bol poučený - ten tzv. káókáóté).  Cievy - tak, ako všetko, čo vás nezaujíma - je nuda, ale nervová sústava, hlavne tá centrálna, je zaujímavá pre všetkých. Ak ju pochopia. Výučba vám sama o sebe veľa nedá, resp. je to presne tak, ako nám povedala asistentka počas prvého semestra: Na základnej/strednej škole si človek väčšinu odsedí a odrobí v škole a doma robí minimum. Na vysokej škole sa robí v samotnej škole minimum a väčšinu si študent musí odrobiť sám, doma. Žeby sme ale v tej škole trávili zanedbateľné percento času, najmä teraz, keď povinné prednášky začínajú byť naozaj povinné, sa povedať nedá. To, že škola v priebehu semestra so zavŕšením na skúške od študentov vyžaduje niekoľkonásobok toho, čo im dokáže ponúknuť je ale všeobecný fakt, ktorý sa neuplatňuje len pre anatómiu.

CNS bola najdokonalejším príkladom samoštúdia. Na cvikách sme preberali cerebeLLum, fossu rhomboideu, cerebeLLum, štvrtú mozgovú komoru a potom ešte cerebeLLum. A čo si budeme klamať, v mozgu je toho trošičku viac. Problém je aj to, akým spôsobom je CNS napísaná v knihách od prof. Mráza. Keď to človek začne čítať a hneď na tretej strane vidí ascendentné a descendentné dráhy miechy, bez akejkoľvek znalosti centrálnej nervovej sústavy, naplní ho to optimizmom podobne ako keď sa tesne pred odletom pozrie na atrapu lietadla M.R. Štefánika v hale na rovnomernom letisku v Bratislave, na ktorom sa Milan zabil. Ak už človek chápe určité súvislosti, dráhy miechy sú jedna z najľahších otázok. Kľúčové je ale chápať tie súvislosti. Najväčší problém je teda to, kde začať. Človek sa dostane do situácie, že miechu nechápe bez mozočku, mozoček nechápe bez miechy a hypotalamu, zmysli nechápe bez talamu a mozgovej kôry, bazálne gangliá sú blbosti aj na štvrté prečítanie a limbický systém nechápe aj keď už chápe všetko ostatné. Určite existuje postup, v akom sa učiť štruktúry tak, aby človek všetkému pochopil, ale nájsť si ho musí pravdepodobne každý sám. Tú prvú štruktúru, či už je to mozoček alebo niečo iné, sa treba proste nadrviť bez toho, aby tomu študent rozumel a ak ten celý proces zvládne dobre a bude sa snažiť ísť na to logicky, v konečnom štádiu bude rozumieť všetkému, vidieť všetky prepojenia a dostane sa do štádia tvrdenia, že CNS je naozaj zaujímavá. Tí odvážnejší dokonca tvrdia, že je v Mrázovi napísaná dobre. Pre mňa CNS jednoznačne najlepšia a najzaujímavejšia časť nielen anatómie, ale celého doterajšieho štúdia. A už teraz, pri tých všetkých chuťovkách, ktoré máme, to určite najzaujímavejšia časť dlho aj bude.

Skúška

Páči sa mi anatómia na športovo zameraných školách. Študenti tam tvrdia, že je to fakt tvrdé jadro (tzv. hardcore) a majú čo robiť - takže presne vedia, aké to máme my, medici, ťažké. Z jednej plameňovej vojny citujem študenta nemenovanej školy (FTVŠ): "Čo vieš, že nie je náročné??? skús ísť na anatomiu komplet, biochemiu, apod. veci a potom povedz že to nie je naročne". Koniec citácie. Videl som ich knihy. Prešiel som našou anatómiou "komplet", biochémiu mám teraz a áno, hovorím - ich predmety nie sú náročné, či sa im to páči alebo nie. V rámci kostí ruky mali toľkoto: Lopatka, kľúčna kosť, ramenná kosť, vretenná kosť, lakťová kosť, kosti zápästia a kosti ruky. Toť vše. Nejdem hejtovať, toto sú fuckty a pre ich potreby to jednoducho stačí, tak načo by sa to učili vo väčšom rozshu. Ak ale niekto povie, že vie aká je naša anatómia - prípadne, čo je ešte lepšie - že nechápe, čo sa ju toľko učíme, tak vtedy treba použiť nejakú publikáciu, najlepšie Netterov atlas (nie vlastný, stojí cca pol kráľovstva), na fyzický atak. A netreba šetriť silou, telo športovcov vraj veľa znesie a rýchlo sa regeneruje. Či také niečo...

Anatómia, na rozdiel od mnohých kolegov v prvom ročníku, je predmet podstatný, užitočný a potrebný. Na môj vkus síce preberá mnohé veci do zbytočných podrobností, v dôsledku čomu sa k niektorým väčším a podstatnejším častiam nedostane v rámci výučby vôbec (prednášky nerátam). Že viete každú jednu vetvičku a. ophtalmica, a že ich je, je vedomosť, ktorou raz určite zachránite životy. Nemať ale ani zmienku napr. o celku, ktorý sa +- označuje ako ORL, je trochu na zamyslenie sa. Blbé je, že veci, o ktorých ste predtým nikdy nepočuli, sa na skúšku učia najhoršie - lahôdky ako larynx, koža, zmysly,... Teda tie najväčšie *cenzúra*.  

Praktická časť

Prvá časť skúšky prebieha v prvý deň (výrok roku). Skladá sa z testu, ktorý je vyskladaný ako best of zo všetkých zápočtov, ktoré sme si za rok a pol napísali. Krása. Potom nasledovala praktická časť, kde sa išlo do pitevni. Na praktickú časť pôvodne existoval jeden papier formátu A4, na ktorom bol zoznam štruktúr, ktoré môžu byť na praktickej časti skúšky. Kompetentní si asi povedali prosté fuck this shite a aby nebola nuda, na tento zoznam sa úplne vydefekovali a na skúške dávali čo ich len napadlo z celej celučičkej anatómie. Ešteže som sa podľa toho zoznamu neučil... Osobne som dostal otázku Žily hornej končatiny, čo bola otázka obstojná, aj keď som žily hornej končatiny videl naposledy cikra tri týždne pred touto odpoveďou. Ukázať niečo - hocičo - na kadáveroch, ktoré pamätajú časy, kedy Staré teoretické ústavy boli nové, ktoré zomreli už minimálne trikrát, boli súčasťou crew White Walkers, znovu zabití a v takom stave dopravení na ústav, je skôr morbídny vtip ako reálna požiadavka. Našťastie si to uvedomujú aj asistenti. Zväčša dávali normálne otázky, nezabudnem ale na spolužiačku, ktorá išla hneď po mne a tá istá asistentka jej dala otázku Všetkých dvanásť hlavových nervov, ich priebeh a výstup. Trochu znalí vedia, o čom je reč a čo je to za otázku v porovnaní s vénami ruky alebo žalúdkom, tým neznalým stačí vedieť, že väčšieho killera v anatómii nájdete len ťažko.

Ústna časť

Na každej skúške - tipujem, že na každej škole - je pedagóg, ku ktorému nechce ísť na skúške nikto a takisto pedagóg, ku ktorému chce ísť každý. Na anatómii je v tej druhej kategórii prednostka ústavu, doc. Kubíková. V kuloároch sa povráva všeličo, podľa mňa - a to sa mi osvedčilo aj na vlastnej derme - je to v jej prístupe k študentom. Najpopulárnejšie reči, že skúšku dá každému, nie sú ani zďaleka tak pravdivé ako populárne.

Na skúšku sme išli vo forme dvojkrúžkovej krjú - päť dievčat a ja. Inak povedané, päť  ľudí v intervale <lepšie naučené ako ja; nadrvené na totálku) a ja. Boli sme ako Sedem statočných v xtej minúte filmu, kedy už jedného zabili. Keď prišla asistentka a  začala čítať mená, kto ide k doc. Kubíkovej, za každým menom som si povedal niečo ako: "Dammit," "Burn in hell" až po nepublikovateľné výrazy. V tej chvíli nešlo o to, že k nej idú iní ľudia, ale o to, že k nej nejdem ja (selfish bastard), a že tí iní ľudia (btw, všetci z môjho krúžku) to vedia určite lepšie ako ja. A potom tá čaja prečítala moju anaforu (akože meno). Reakcia vyzerala nejako takto:   

Príprava prebiehala nostalgicky a symbolicky v praktikárni, kde sme mávali úplne prvé cviká z anatómie a kde sme sa hrali celý semester s kosťami. Kde sa všetko začalo, všetko sa aj skončí. :-) Ťahá sa 5 otázok. Ja som vytiahol všetky viac-menej v kategórii "mohlo byť aj lepšie, ale aj oveľa, oveľa horšie". Kolegyňa vedľa, popri ceste jediná, ktorá v ten deň odišla z tej miestnosti s Áčkom, si vytiahla také topky, že ak by som si ich vytiahol ja, mýtus, že doc. Kubíková nikoho nevyhodí by bol zbořený skôr ako by ste povedali Fx.

Literatúra

U nás večný boj Mráz vs. Čihák. V Čihákovi sú lepšie obrázky a miestami logickejšie napísané veci. Mráz je oficiálne povinná literatúra na zápočty, skúšanie aj skúšku. Čo kvitujem je, že aj keď je veľa častí týchto kníh napísaných na exkrement, na skúške nenájdete otázku, ktorej odpoveď by niekde v knihe proste chýbala. A to je zdá sa vzácny jav, ktorý medik do anatómie nikde inde nevidel a tak skoro asi ani neuvidí. Celkovo to nie je tak zlé a anatómia je na úrovni literatúry a jej dostupnosti ešte ten lepší prípad. Odporúčam kombinovať knihy od oboch autorov. Čo sa týka atlasov, ja som kúpil ten Netterov, ale žeby som ho nejako extra využil a zachránil ma povedať nemôžem. Čo povedať môžem je, že ak by som ho nemal, nič by sa nestalo. Takže dúfam, že ho ešte využijem, lebo ako som vravel - stál pol kráľovstva.

Čas na prípravu

Všeobecné reči hovoria o mesiaci. Ak si človek pohne, tri týždne. Niektorí kajšmentke hovoria o dvoch týždňoch. Ak máte praktickú časť v piatok a ústnu v pondelok - tak ako my - aj tak máte pocit, že väčšinu sa naučíte za ten víkend. Semester skončil 18. decembra a na skúšku som išiel 18. januára. Síce som sa učil tempom Watsona a Cricka (slimákov, ktorých mám v priestoroch učenia sa), každopádne viac alebo menej potvrdzujem teóriu o mesiaci. Ak človek ale nemá Vianoce a je schopný sa učiť od rána do večera, tri týždne sú podľa mňa vyjadrenie s veľkým prehľadom.

Záver  

S anatómiou som z celkového pohľadu spokojný. Ako s tým, čo som si z nej (ne)odniesol, tak aj s priebehom skúšky. Podstatný základ mám. To, čo ma zaujímalo som sa naučil do hĺbky. To, čo som považoval za zbytočné som sa naučil v rozsahu potrebného nevyhnutna. To, čo som považoval za totálnu zbytočnosť som sa nenaučil vôbec a rovnako vôbec to ani trochu neľutujem. Akurát som mal šťastie, že som si to nevytiahol na skúške. Na tú som ani zďaleka nevedel všetko, určite vypadli aj podstatnejšie časti a rolu hralo aj šťastie, ale tak to bude, mám pocit, už vždy. A aj bolo - nikdy to nie je na 100%. A niekedy ani na 90%. Ako som povedal, na anatómiu z hľadiska vedomostí, ktoré som si odniesol a skúšky, kde vám môže byť ukrivdené najviac, nemám dôvod spomínať v zlom. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že práve naopak. Ak aj ďalšie veľké a kľúčové predmety a skúšky pôjdu tak ako anatómia, budem len rád a niečo by z tohto celého aj mohlo byť.