Zimný semester

Prvý semseter sa hodnotí relatívne ľahšie ako prvý mesiac - človek si v podstate stihne uvedomiť len jednu vec: každá vyššia škola ide rýchlejšie ako tá pred ňou. Základná sa ťahala ako Panelák (a nielen preto, že trvala najdlhšie, porovnávam rovnakú časovú jednotku - (pol)rok), na strednej som bol dlho dlho prvák, potom zrazu na konci tretieho ročníka a o chvíľu na to som za sebou zatváral dvere od poslednej maturitnej komisie. No a vysoká?

Vysoká zdá sa, ide na štýl lepšieho TGV. Pocitovo to bolo asi takto: Zomieral som na zápise, naladil sa na Welcome Day-i, prešiel  asi tak mesiac a pol zrazu je január. Neviem, či je to zapríčinené mojim osobitným režimom, cestovaním domov a späť a pod., alebo to tak je u viacerých, ale ten čas letí naozaj rýchlo. O jednotlivých dňoch ani nemusím hovoriť, týždne sa zlievajú jeden do druhého a len ťažko by som vedel s istotou tvrdiť, čo sa stalo v ktorom mesiaci. Takže mám buď nejakú zlú chorobu, alebo to naozaj takto prefrčalo. Otázkou je, či je to dobré alebo zlé. Na jednej strane je dobré mať za sebou prvý semester, ale to je asi tak všetko. Na druhej strane je pocit, že všetko prešlo až príliš rýchlo a dokopy som nič nestihol a ten je o dosť horší ako ten, že jedna dvanástina medicíny, tá najľahšia,  je za mnou. Vysvetliť si tento fenomén celkom neviem, logicky by to malo byť opačne - mal by som sa dlhé hodiny nudiť, teda učiť nad knihami a v takom prípade by mal byť mesiac pocitovo ako semester a nie naopak. Takže ak by mal niekto dáke racionálne vysvetlenie, dostane keksík. Teraz niečo k predmetom prvého semestra, z ktorých zatiaľ nebola skúška:  

Anatómia

Kráľovná celého prvého ročníka a prvého semestra druhého ročníka. Prednášky prebiehali v utorok a v stredu ráno, od 7:30 v trvaní dvoch hodín. Účasť zo začiatku, tak ako všade, vysoká, časom sa, tak ako všade, rapídne znížila. Nechcem si zase na seba obliekať tričko Kritik roka, ale systém si to trochu pýta - úvodné prednášky sú fajn a osožné, ale časom sa exponenciálne odďaľujú od látky preberanej na cvikách a tak sa ich úroveň osožnosti pre čerstvého medika limitne blíži k nule (zdravím všetkých matematikov). A ten čas...  Je jasné, že prednášky nemôžu držať krok s cvikami, resp. naopak, ale že by sa systém nedal nejakým spôsobom pozmeniť, tým som si istý neni. Cviká trvajú 3 hodiny a môžete sa označovať za šťastlivcov, ak sa vaša praktikáreň nachádza v civilizácií. Naša sa, samozrejme, nachádzala dole pri pitevni. Ten vánok formalínu v kombinácii s pondelkovým ránom a faktom, že sme mali za sebou už dve hodiny angličtiny, ma dostal vždy.
Čo sa týka povinností, za semester sa píšu dva zápočty, ktoré by sa dali charakterizovať ako strata času a škoda papiera. Nároky na získanie kreditov sa síce oproti minuloročným šesťdesiatim, či sedemdesiatim percentám zvýšili na osemdesiat v každom teste, ale nepoznám nikoho, kto by to dal pod 90%, keďže testové otázky sú zverejnené. Iná káva je už skúšanie vyučujúceho na začiatku hodiny, tam sa vám pripomenú časy zo strednej školy, keď išla učka skúšať, ale množstvo vyplaveného adrenalínu je umocnené minimálne na piatu. Keď vás vyvolali odpovedať na strednej, nič ste nevedeli a dostali päťku, daný učiteľ aj s celou situáciou bol dobre že nie na smiech. Ak sa vám to stane tu, pri najlepšom sa na vás budú pozerať a hovoriť k vám tak, že si želáte byť tým kadáverom vo vedľajšej miestnosti, pri najhoršom vás vyhodia z cvika a evidujú ako neprítomného. Podmienkou pre získanie kreditov za semester, je okrem oboch zápočtov napísaných nad 80% aj 100% účasť na cvikách. Takmer vždy sa dá takmer všetko nahradiť a ani takáto situácia nie je koniec sveta, ale nie je to to, čo by ste si dvakrát želali pod stromček. Interval, ako zle dopadnete ak nič neviete opäť závisí od vyučujúceho a my sme opäť vychytali ak nie tú najlepšiu, tak jednu z najlepších určite. Moja odpoveď bola taká typická - na cviko sme mali vedieť celú ruku, ja som vedel celú ruku. Okrem kostí radius a ulna (vretenná a lakťová kosť) - vedel som, že sú, kde asi sú a zhruba som mal tušenie, kde sa čo nachádza. Spolužiačku sediacu vedľa trafili na humerus (ramenná) a mňa zalial blažený pocit, že z hľadiska pravdepodobnosti nie je možné, aby na ďalšiu časť skúšania trafila z celej plnej praktikárne študenta sediaceho vedľa - mňa. To platilo až pokým spolužiačka neskončila a nepadla veta: "Keď tam už máte tie kosti pri sebe, kolega vedľa môže pokračovať radius a ulnu." ... s tým moja úvaha nerátala. Nakoniec to dopadlo najlepšie z kategórie "zle", niečo som vedel, niečo tipol a trafil, niečo si domyslel, že by to tak mohlo byť,... ale že by som bol na svoju odpoveď hrdý, to povedať nemôžem. Za zmienku stojí aj prekvapivý test, ktorý ma naozaj prekvapil (s nulovou prípravou je zadanie "humerus" v čase, keď sa dávno trápite s panvou dosť Mission impossibru) a ja stále dúfam, že výsledok tejto písomky sa nevynorí v priebehu ďalších semestrov vo forme podpásovky. Záver? Veľmi jednoduchý, treba sa učiť a nič nezanedbať. Anatómia je základ, to vám povie každý a nehovorí sa to preto, lebo to znie cool, ale pretože to tak je. S oblečeným vyššie spomenutým  tričkom Kritik roka ju pasujem ako za jediný užitočný predmet semestra, resp. za predmet, ktorý ani v jednom momente vyučovania (ak sa bavíme o cvikách) neprišiel zbytočný.  

Biológia

Biológia je nepochybne zaujímavý predmet, čo dokazujú ako cviká, tak prednášky. Za hlavný dôvod považujem hlavných predstaviteľov daného ústavu, docenta Böhmera a profesorku Repiskú. Dala by sa vyvodiť úmera, že tak, ako sú kapacity vo svojom obore, tak sú cool a hlavne obaja neskutočne vtipný. To si pravdepodobne myslí viacero študentov, keďže prednášky, ktoré má počas semestra pod palcom z drvivej väčšiny práve táto dvojica, nepodliehajú trendu exponenciálnemu úpadku účasti s časom ako všetky ostatné predmety. Prednášky mali vždy vysokú účasť a v niektorých prípadoch sa dokonca zvyšovala. Počas semestra je podmienkou na získanie kreditov úspešné napísanie dvoch zápočtov, na základe ktorých sa aj samotný semester dá rozdeliť na dve časti, a ku koncu semestra je treba odovzdať dve seminárne práce - či sú podmienkou neviem, ale nepoznám nikoho, kto by si ich dovolil neodovzdať, aj keď šanca, že by z toho nič nebolo, je veľká. Prvý zápočet bol, povedzme si úprimne, čistý mínus a dostať na ňom Fx nebolo nič zložité. Ak si porovnáme ešte minuloročné otázky typu "Prečo má bunka guľatý tvar?" a tohtoročné "Spôsobuje parazit XY hnačku podobnú malinovému želé?", tak rozdiel určite nájdeme. Prvá polovica semestra bola učivom fajn, zvyšok dá sa povedať závisí od vyučujúceho. Druhý zápočet, ktorý zostavovala a výuku všetkých študijných skupín (!) v druhej polovici semestra riadila profesorka Repiská, bol oproti tomu prvému značne zvládnuteľnejší a to som sa na ne učil približne s rovnakou intenzitou, v prvom som si s vedomosťami dokonca veril viac (a dopadol o niekoľko písmeniek horšie). Druhá polovica semestra je dobrá aj v tom, že sa nesie v značnejšej pohode, podľa slov samotnej profesorky, ktoré sa do bodky splnili: "Nie som taká trápna, aby som vás tu skúšala. Chcem, aby ste si cviká užili," a tak aj skutočne bolo. Čo sa týka samotného učiva, ako som spomínal, je zaujímavé, ale človek sa nevie zbaviť pocitu, že sa tak trochu (a v určitých fázach tak trochu dosť) kafre do osnov svojich kolegov vo vyšších ročníkoch. No ale, opakovanie je matka múdrosti, že. Škoda len, že väčšinou platí: "Je mi jedno ako dobre to vieš z druhého predmetu, tu sa to naučíš tak, ako poviem ja." Prvá seminárna práca je s pani profesorkou, ja som mal Huntingtonovu chorobu  a môže ľutovať, že ma nevyvolala! No hej, po funuse je už každý hrdina... Druhá seminárka na tému vírusy prebiehala so samotným prednostom ústavu, takže tam už prevládal skutočný tlak, koho trafí. Ja som mal tému HPV, samozrejme, dovtedy som o tom v živote nepočul a ani nevedel, čo tá skratka znamená. "Nezaujímavosť" témy oproti ostatným (chrípka, HIV,...) bola nakoniec tým, čo ma zachránilo, aj keď si dovolím povedať, že by to nebolo až také zlé - 98% ľudí len skopírovalo a obmenilo seminárky kolegov z minulých rokov, ja som poctivo zhotovil 5 stranovú prácu sám a celkom sa v téme orientoval. Ale žeby som nebol rád, že som nemusel prednášať, to povedať nemôžem.  Celkový pocit z biológie je, že prevažuje to dobré, mikroskopovanie v prvej polovici a všetky srandy okolo pipetovania, elektroforézy a pod. v druhej polovici sú fajn. K vrcholu patrí asi extrakcia DNA podľa "receptu á la Vanda", ktoré profesorka parodizovala slovami, že to je niečo, skúmavka, sme v plášťoch, rýchlo sa odfoťme a dajme to na facebook, nech ostatní vidia, akí sme kúl. Už nie tak vtipné je, že mnohí to naozaj robili. *Facepalm*. Z globálneho hľadiska, či už na cvikách, alebo na prednáškach, vždy každý vyučujúci na takmer každé učivo povedal tú istú vetu - "O tom si viac povieme v lete." Takže to vyzerá, že to bude husté a aj to je dôvod, prečo sa skúšky z biológie obavám v letnom semestri najviac.

Angličtina

Osobne mám angličtinu veľmi rád, v našom geniálnom projekte, za ktorý budú ďakovať ešte aj vaše deti (pochváľ sa keď môžeš), dokonca jednotlivé veci prekladám do angličtiny. Nieže by som ju tak vedel, ale prischlo mi to práve preto, že ju mám tak rád. Druhá vec už je, že to bude musieť všetko opraviť niekto, kto po anglicky naozaj vie, ale lepšie je opravovať ako všetko písať od piky, nie? Aspoň dúfam... V škole je angličtina fajn, jednotlivé kapitoly sú zamerané na medicínske témy a človek môže svojim spôsobom získať základný, zjednodušený obraz o tom, čo by mu svojou objemnosťou vo vyšších ročníkoch spôsobovalo nočné mory, ak by spával. Naša vyučujúca je (opäť) asi tá najlepšia možná a jedinou chybou angličtiny tak zostáva, že nepokračuje aj vo vyšších ročníkoch. A že by naozaj mala...

Telesná výchova

Srsly? Aj o tom mám niečo písať? Základnou filozofiou je, že ako medici a budúci lekári máme (re)prezentovať zdravých jedincov, a preto máme v rozvrhu pohyb. Nikto to neberie smrteľne vážne, máte veľké možnosti na výber, čo robiť, vyučujúci sú v pohode. Podmienkou je 10 účastí z celkových 12 vyučovacích hodín a ak ste aktívnym športom tak nadšený a talentovaný ako napríklad ja, nahradiť si to, čo vám chýba, môže patriť k najväčším stresom (nielen prvého) semestra. Kde sa hrabe skúška z biofyziky... 

O predmetoch, ktoré boli také nedočkavé, že nás poctili skúškou už v prvom semestri, příště.