Ako to skutočne začalo - Welcome Day

Za skutočný začiatok sa dá považovať až prvý deň v škole. Nejdem rozoberať, že kým všetky vysoké školy začínajú posledný septembrový týždeň, my sme začali na štátny sviatok pätnásteho, pretože mi to spätne vôbec nevadí. Ten prvý deň bol totiž tak dobrý, že by som prišiel aj v nedeľu.

Celé to spáchala organizácia zvaná Bratislavský spolok medikov (BSM), o ktorej viac dokáže povedať pán Google. Išlo o uvítací deň prvákov (Welcome Day, oficiálny názov netuším), pripravený staršími spolužiakmi, ktorého cieľom bolo oboznámiť nás s fakultou a mnohými inými vecami tak, aby sa pečiatky na našich čelách spomenuté v predošlom príspevku aspoň trochu zmazali. 

Ráno sme sa zišli cca o deviatej. Ľudí síce bolo podstatne viac ako na zápise (zápis bol rozdelený na dve polovice, tu sme boli "všetci"). Rozdali/kúpili sme si lístky na obed a usadili sme sa na základe študijných skupín, do ktorých sme boli zaradení na zápise. Naša dvojskupina bola a odvtedy stále je 17 a 18, pričom osobne uzatváram zoznam osemnásteho krúžku a spätne s pohľadom na viaceré udalosti si uvedomujem, že tak mám aj celkom šťastie. (Dvoj)Skupinu by som už napr. za 19 nemenil, nič proti kolegovia. :)

Takže takto pekne rozdelení do dvojkrúžkov sme sedeli na sardinkový štýl vo Veľkej posluchárni, ktorej limit bol o pekných pár desiatok prekročený a čakali sme na oficiálnu časť programu. Užitočné, ba priam kľúčové je poznamenať, že každý dvojkrúžok dostal svojho "BigTwo" (Big lebo... big a two ako určený pre dva krúžky), ktorý nás sprevádzal počas celého dňa. K nemu, teda k nej, byť presný, neskôr. Oficiálny program začal o niekoľko minút neskôr, keďže ho otváral pán dekan, ktorý ako pravá hviezda meškal. Z jeho príhovoru si (opäť?) veľa nepamätám, len toľko, že pokračoval v na zápise začatom - "neprenášajte si predmety!!". Potom na rad opäť prišli prodekanky, ktoré sú už vlastne od prijímačiek spravidla tak nejak milé. Nasledovali docenti a iné kapacity vo svojich odboroch, z ktorých každý zopakoval, že takto plnú poslucháreň videl naposledy v 1989, čo si všetci určite pamätáme. Mne utkvelo v pamäti najmä Kňažkovo: "Utvorte koridor". 

Po oficiálnej časti nasledovala na prekvapenie mnohých, časť neoficiálna. Tu členovia BSM vstúpili aj do aktívnej činnosti. Dvaja "moderátori" začali s podarenou prezentáciou o tom, ako je AIS nadpozemský v každom smere, svojou dokonalosťou pochopený len málokým. Potom nasledovala prezentácia a predstavovanie jednotlivých klubov, ktoré pôsobia v rámci BSM. Osobne ma najviac zaujal Klub Vzdelávania Medikov, do ktorého sa v súčasnosti plynulým prechodom včleňujem. Za zmienku stojí prezentovanie Medického Klubu Prvej Pomoci a Urgentnej Medicíny a keďže v oblasti PP (Prvej pomoci) je, ako som si všimol, neskutočne cool skracovať hádam aj skratky, tak "MkPPaUM". Spôsob, akým to urobili, prezrádzať nebudem, keďže by som o tento zážitok veľmi nerád ochudobnil nadchádzajúce ročníky.

Po skončení prezentácií jednotlivých klubov nastal presun z posluchárni, každý dvojkrúžok nasledoval svojho BigTwo. V tomto momente sa znovu ukázala organizácia na úrovni, keďže jedny skupiny krúžkov išli na obed, ďalšie zase na prehliadku fakulty a podobne, takže nikde nenastal zbytočný pretlak. A že si to počet nás, prvákov, podstatne vyšší než po minulé roky, priam pýtal. Takže tlieskam. 

Cesta nášho dvojkrúžku vyzerala nejako takto: Najskôr sme vo foyer (vážne neviem, ako nazvať tú vstupnú halu na fakultu... možno vstupná hala) utvorili kruh a pomocou drobnej mnemotechnickej pomôcky sme sa snažili zapamätať si mená nových spolužiakov. Ja som išiel, ako inak, posledný, takže som si už nepamätal ani to vlastné. Ale viac-menej užitočná záležitosť pre osoby, ktoré pri predstavovaní zabudnú meno predstavovaného skôr, než dohovorí (kolegov v tomto so súcitným virtuálnym potľapkaním po pleci zdravím). Táto "hra" prebiehala na dvoch miestach a v rámci presunu na to druhé nám naša BigTwo poukazovala jednotlivé ústavy, na ktorých nás mali v najbližších dňoch začať týrať...ehm, teda... učiť. Keďže bol štátny sviatok boli všetky ústavy zamknuté, ale vedieť KDE TO JE, je v prvých dvoch týždňoch na medicíne kľúčové. Potom sme si čekli sanitku, čo bolo minimálne tak zaujímavé, ako všetko predtým. Odtiaľ sme prešli do budovy Bratislavského spolku medikov, kde sme dostali úlohu - teoretický prípad, kde nejaká 49 ročná teta na horách odpadla. Mali sme uvedené symptómy, rôzne pomocné údaje vrátane grafu EKG, takže sme (cielene) väčšine nerozumeli. Nasledovali otázky na daný prípad s možnosťami a "test" končil tým, že máme určiť diagnózu spomínanej tety. Doteraz nechápem, ako sme to nakoniec pri typoch ako "je v klimaktériu" trafili, ale na výhru nám chýbali dva, či tri body. Ako prvok uvítacieho dňa opäť skvelá vecička.

Potom sme sa so šťastím najedli (asi tretieho človeka po mne ten milý pán, ktorý nakladal, poslal preč, že obed jednoducho nemá) a vydali sme sa s našou BigTwo k bodu programu "Landmarks" - cez Staré mesto, námestie, ktorého meno si nepamätám, na ktorom sme robili ďalší kvíz, dá sa povedať o všeobecnom prehľade, okolo Dómu sv. Martina až na Most SNP, kde sme sa asi na štvrtý pokus, pričom tie predošlé boli prerušené vľúdnymi cyklistami, odfotili a zvečnili tak náš prvý deň na škole. Odtiaľ sme sa presunuli na ďalšie námestie XY, kde nám bol obodovaný Prípad 49 ročnej tety. Tam sme sa rozdelili s tým, že vyhodnotenie a uvítacia párty prvákov medikov je večer na "plťke". Tu nastal asi jediný zádrhel dňa, keď som sa ako jedinec znalý v Bratislave cestu z Hlavnej stanice na Lekársku fakultu a späť a pár zastávok liniek 31 a 39 smerujúcich na Mlyny, ocitol "niekde v meste". Na Mlynoch však bývame viacerí, takže dostať sa tam spoločnými silami nebol veľký problém. Ak to bol ťah na teambuilding, tak smekám. :D 

Večer na Plťke bol skvelým zakončením skvelého dňa.

Vlastný riadok si zaslúži naša BigTwo, Aďka, ktorá to zvládla na jednotku, teda... na Áčko. Snáď v mene celého dvojkrúžku jej ešte raz veľmi pekne ďakujem, touto cestou ju pozdravujem a teším sa na spoluprácu v Klube. :)  Vďaka patrí aj celému BSM, že to celé pre nás zorganizoval a členovia obetovali voľný čas. Čo som počul, tak na mnohých iných vysokých školách vám nikto neporadí ani kde sú záchody, takže takúto iniciatívu, najmä v takomto období, kedy je každá informácia nad zlato, si treba vážiť o to viac. Uvítací deň ako má byť!