Patológia

Toto bude tak dlhé ako kniha z patológie sama... Varovanie bolo.

Letné skúškové je fuč, s ním aj "prázdniny". Na tomto blogu je mŕtvo ako na koncerte Adama Ďuricu pri tretej pesničke a to ani neviem, či vôbec má koncerty alebo aspoň tri pesničky. Povedzme si teda aspoň niečo o jednom z hlavných hráčov tretieho ročníka, patológii.

Všeobecne

Výučba patologickej anatómie trvá oba semestre a skôr by sa to malo volať patologická histológia, s podkapitolou anatómie a nie naopak. Asi vec pohľadu. Mne prišlo, že väčší dôraz sa kládol práve na to mikroskopické, čo je aj celkom logické, nakoľko makroskopicky môže x vecí vyzerať ako jedna a naopak jedna vec ako x iných - až tá mikroskopia je diagnózu určujúca.  Každý druhý týždeň je pitva, ktorá už nie je taká fancy ako bývala tá anatomická. Jedna nemenovaná osoba sa ma spýtala, že či sú to tam fakt akože "živé mŕtvoly". Walking Dead likes this comment. "Čerstvé" je presnejší výraz, aj keď stále dosť mimo. Keď sme už pritom, tak niečo k pitvám aj dokončime. Je to asi prvý reálny kontakt v praxi s hlavným nepriateľom lekárov, kde sa súboj nedá vyhrať a je dopredu prehratý - smrad. Srandujem, je to smrť, ale bolo to príliš krindž povedať tak na priamo. V tom momente ale nikto nie je hrdina a do určitej miery každému príde ľúto... Alebo zle. Pravdepodobne oboje. Pitva ako taká je zaujímavá a nielen z historického hľadiska mimoriadne dôležitá, ale aj pre konkrétne rodiny hrá dôležitú úlohu ako subjektívne - vedieť prečo, tak objektívne - možné dedičné nepríjemnosti a predispozície. O tom viac nižšie. Aj keď je síce pravda, že prvá pitva vyzerá nejako takto: 

platí za to, že tak vyzerá aj pitva druhá, tretia,...

 

Z učebného hľadiska medika v treťom ročníku je pitiev zbytočne veľa a s blížiacou sa skúškou človek značne pocíti, že je to na úkor teórie. Z 1000 stranovej knihy zostane veľmi veľa, o ktorom bolo spomenuté len zmienkou na slajde s trvaním 0,4 sekundy. Z praktického hľadiska nevidím veľký význam pozorovať pitvu každé dva týždne po dobu jedného roku, hlavne ak patológia nie je to, čo chcete v budúcnosti robiť - teda 98-99% prítomných. 1% je už prítomný patológ huehuehue. Človek ale konečne vidí, čo ako naozaj vyzerá a občasne sa mu vynárajú dáta z pred dvoch až troch rokov z čuda zvané anatómia s uvedomením si "ahaaaaa, takže takto to je" (ahoj srdce). Zaujímavé je aj vidieť človeka vypitvať iného človeka v čase, čo je pravdepodobne svetový rekord a po poslednom reze s úsmevom odložiť nástroje, dať dole rukavice a povedať: "oki, idem na obed :-) "

Vyučujúci patológie sú po spriemerovaní zatiaľ snáď tí najlepší, akých sme zatiaľ mali. Aj rada starších vo forme skúšajúcich sú veľmi dobrí ľudia, čo robí zo skúšky príjemnejšie nepríjemný zážitok. Spešl riadok patrí MUDr. Mrázovej, ktorá nás mala na pitvy oba semestre, naučila nás čo sa dalo a aj z nie veľmi zmyslom lahodiaceho zážitku akým je pitva vedela vytvoriť vydržateľné 2-3 hodiny. V druhom semestre navyše viedla cases na konci každej teoretickej hodiny, čím sme sa zase o krôčik posunuli k rozvoju na západe (a vzápätí urobili dva späť na iných ústavoch, čo ale nie je vina ústavu tohto) a z teórie si aj niečo reálne zapamätali. S jazykárkami doposiaľ jednoznačne najlepší pedagóg!

Mýtus o patológovi, ktorý nemá čo pokaziť

Rád by som tu kúsok priestoru venoval jednému v laickej verejnosti ohromne rozšírenému a populárnemu výroku, ktorý je často prezentovaný vo forme vtipu a.k.a. Peter Marcin, a to, že "buď patológ, ten nemá čo pokaziť". Haha. Miško Hudák s Forgáčom sa zasmiali tiež. Ale len kútiky. Jeden by sa až čudoval, ako presne naopak to v skutočnosti všetko je a koľko toho taký patológ môže pokaziť. Prvá veta v prvej otázke v prvom okruhu zo skúšky z patológie je, samozrejme, o pitve. Hovorí však, že pitva predstavuje 10% práce patológa. Čooooo? A čo robí zvyšok času?

Neviem ako k tomu došlo, ale je to naozaj veľmi široko rozšírená a veľmi skreslená - nepravdivá predstava o tomto povolaní, ktorá v konečnom dôsledku výrazne krivdí náplni práce, potrebných vedomostí a zodpovednosti patológa.

Odobrali vám niekedy znamienko, akúkoľvek vzorku kde ten proces nazvali ako "biopsia", prípadne z vás niečo vytiahli s obludným nástrojom menom endoskop, či už z jedného konca alebo z druhého (akože ústa a riť, nie druhá strana endoskopu, tá by išla dole, resp. hore otvorom dosť ťažko...) ? A teraz si tipnite, kam tá vzorka išla. Gastroenterológ si po šichte alebo v rámci nej nesadá do labáku, nezhotovuje preparáty a nehodnotí mikroskopicky, či a ak čo to tam u vás nesedí. Dostatočným dôvodom napríklad je, že to vôbec nevie. Kam ale tá fúra VŠETKÝCH možných vzoriek od všetkých pacientov so všetkými možnými diagnózami zo všetkých možných oddelení ide? A kto vlastne tú diagnózu v týchto prípadoch určí?? Máte tip? Ding dong ding! Správa odpoveď, na patológiu a patológ. A teraz zjednodušený príklad, aby chápal každý. Máte nepekné podozrivé znamienko, s ktorým idete ku kožnému. Tomu sa tiež nepáči, odoberie sa potrebná vzorka a pošla sa, áno, na patológiu. Čo? Takže to nie je len pitva a pre mŕtvych? Présné ták. A teraz: 

"Buď patológ, veď tam nie je čo pokaziť."

Haha, Dano Dangl roztrieskal stôl... No ale neviem ako vy, ale mne by nebolo celkom jedno, či je to bežné neškodné "znamienko" divného tvaru, alebo malígny melanóm, jedno z najzhubnejších rakovinových ochorení, ktoré ma vie poslať do nebíčka za všemocným, nech mu viem povedať, že je megalomanský psychopat, aj do tých 2 mesiacov. Inak povedané, z pohľadu dopadu na zdravie, horšie od melanómu je už len počúvať Kpop a zazrieť pery Kutcherenkovej. Stačí, aby vzorku patológ vyhodnotil zle. Tak čo, stále máte pocit, že na patológii nie je čo pokaziť?

Keď už sme pri tom patológia = pitva = mŕtvy = už je to jedno, tak si tiež povedzme, že pri pitve nejde len o príčinu smrti ako takú, ale ide aj o zistenie prečo k tomu došlo a či to nie je dedičné/nedáva žijúcim príbuzným (deti, súrodenci) predispozíciu k príčine, prečo je pacient mŕtvy. Ak to patológ odhalí, informuje príbuzných, ktorí následne podstúpia potrebné opatrenia, namiesto 50tky si na ten stôl ľahnú povedzme v 75tke. Trochu rozdiel. Ak to patológ nezistí, je možné, že si s ním dáte nedobrovoľné rande práve v tej 50tke..... Na patológii nie je čo pokaziť, či?

   

Posledným príkladom môže byť využitie patológie pri onkochirurgických výkonoch. Pri tzv. peroperačnej biopsii chirurg odoberie vzorku tkaniva a pošle ju zistiť, či sa v nej nachádzajú rakovinové bunky (teda či treba operovať ďalej) alebo či je tkanivo čisté. Kam? Yesss, patológovi. Netreba snáď hovoriť, že patológ zhotovuje mikroskopicky pozorovateľnú vzorku ("preparát/sklíčko"), čo tiež nie je len tak, a následne ju hodnotí v reálnom čase - v priebehu operácie a tak bezprostredne vplýva na život pacienta, ktorý nie je mŕtvy (no shit Sherlock) a vďaka nemu taký, aspoň na čas, môže zostať. Rýchlosťou svojej práce vplýva na čas trvania operácie, čo je jeden z najdôležitejších aspektov pri pooperačnom stave pacienta, udáva ďalší postup samotnej operácie, atp... 

Tak, toľko by snáď k tomuto stačilo a keď najbližšie bude chcieť niekto byť originálny a hlavne vtipný ako vyššie spomenutí páni, dajte im najavo, že snaha bola a vám je trápne aj za nich.

Ako sa učiť patológiu

Nedá sa to uplatniť vždy a ani v rámci patológie nie všade. Je to ale prvý predmet za tri roky, kde sa mnemotechnické pomôcky pamäťových asociácií dajú využiť naplno. Tieto srandy ma zaujímajú už pár rokov, odkedy som Derrena Brown (nie Dana) videl zapamätať si 5 balíkov kariet v procese hrania Black Jacku a odkedy som čítal o DOMINIC systéme najväčšieho borca na pamäť na svete, Dominica O'Briena. Takže, ako to funguje? 

Nakazte svojich blízkych.

Jadrom pamäťových techník je predstavivosť. Platí, že čím sú obrazy viac neobyčajné, bizarné, živé, farebné a s emóciou, tým lepšie sa pamätajú. A o to pri zapamätaní si vecí ide, je jedno aký je spôsob, dôležitý je výsledok. Pamäť je v predstavivosti. Choroby majú v sebe emócií dosť, takže sú ideálne na asociácie. S čím? S ľuďmi, ktorých poznáte. Čím ťažšie je zapamätateľná choroba, tým bližšej osobe ju treba prideliť. A o to ľahšie, presnejšie a detailnejšie sa dá potom zapamätať. Nemusí ísť len o ľudí, ktorých poznáte osobne, môže ísť aj o verejne známe osoby. Tak napr. ja som Hirshprungovu chorobu pridelil Natalie Portman, pretože jej rodné meno je Hershlag a tieto dve mená sa mi podobali. Predstavil som si ju v Čiernej labuti, ako má ísť na stage, ale nemôže, lebo v dôsledku agangliózy časti jej čreva je táto časť trvalo kontrahovaná. DYNAMO, britský kúzelník, dostal Crohnovu chorobu, pretože ju v skutočnosti má. Práve mi ukazoval trik s kartami, keď musel prestať, pretože... Apendicitídu som si predstavil na Audrey Hepburn, pretože zomrela na raritný nádor "slepého čreva". Nie je to to isté, ale asociuje to potrebné. Žlčník bol celý Andyho Warhola. Pankreas dedkov, cukrovka babkina, reumatoidná artritída druhá babka, astma bronchiale a reumatická horúčka mamka,... atď. atď., samozrejme, nemusí to byť len na základe skutočných udalostí, sestra, frajerka či kamaráti dostali niekoľko nádorových ochorení, ročný bratranec istý typ leukémie nakoľko je to najčastejšie malígne ochorenie pod 3 roky a to sú zatiaľ všetci relatívne v pohode. Je to blbé? Dosť. Funguje to? Nenormálne dobre.

Učenie a skúška

Pri patológii a jej učení sa si človek uvedomí hlavne dve spomenuté v predošlej vete. Zatiaľ a relatívne. Jednak, že existuje toľko chorôb, príčin a dôvodov prečo nebyť zdravý, že človek až nechápe, ako môže byť zdravý. No a hlavne to, že z určitého pohľadu zdravý nie sme a ak, tak len relatívne. Skôr nie sme zatiaľ dostatočne starí. Učiť sa, aj keď je to Harsh, sa oplatí z Mohana. Tí, čo vedia o čom hovorím, chápu, tým, čo chápu, je dobré vedieť. Tým, čo ani nevedia ani nechápu je to zbytočné. Výroková logika my arse. Osobne sa mi učilo, aj vďaka vyššie spomenutému, celkom fajn, oživené ma to celkom bavilo a na patológiu mám zo vzdelávacieho pohľadu a výťažku zo skúšky celkovo dobré spomienky a pocity. Skúška prebehla relatívne dobre s absolútne dobrým skúšajúcim. Po teste vo forme formality sa na ústnej časti ťahajú tri otázky - jedna z všeobecnej patológie, jedna otázka o nádoroch a jedna zo špeciálnej patológie. Niektorí šťastlivci aj mikroskopujú, ale len pre dobrý pocit. Síce to prebehlo celkom hladko, ale perlička musí byť vždy... Jediné, čo si človek nechce z patológie vytiahnuť (za predpokladu, že stihol všetko ostatné) sú leukémie a všetok ten bordel okolo toho. Pre znalých len toľko, že som potiahol Non-Hodgkinov lymfóm. :-)  

Záver

Patológia je oveľa živšia veda, než si bežný laik myslí. Patológia sa nerovná mŕtvola a patologicky zmenené tkanivo neznamená, že je na 100% mŕtve alebo (toho času) nefunkčné. Môže byť zmenené veľkosťou, tvarom, počtom buniek, so zvýšenou alebo zníženou funkciou, bez funkcie alebo s abnormálnou funkciou,... je odchýlené od normálu a je celkom možné, že nejaké také sa nachádza aj u vás a to bez toho, aby ste o tom vedeli alebo vám spôsoboval nejaké ťažkosti. Patolka bola pre mňa zaujímavá a osobne som ju mal rád. Z pohľadu života medika a lekára je doslova vitálna a aj keď je toho veľa, toto je noazaj jeden z mála predmetov, bez ktorých to fakt nejde. Lekár, ktorý nepozná patológiu vo svojom obore, nie je lekár.