V dnešnom exkluzívnom vydaní
nášho občasníka sa dozviete o predmetoch, ktoré boli v letnom semestri prvého
ročníka Lekárskej fakulty ukončené skúškou, vyspovedáme o skúškovom období ako
takom a dozviete sa, prečo vás autor týchto riadkov všetkých nenávidí...
Na úvod malé INTRO. Skúškové sa u
mňa, dá sa povedať, delí na dve fázy. Prvá fáza začína v momente, kedy si
poviem, že sa na danú skúšku idem učiť a je to fáza pohody, kedy vstávam o 9:00
až 10:00, mám plán, ktorý nestihnem - to, čo sa mám učiť doobeda, sa presunie
na poobedie, to z poobedia zase na večer, učivo z večera na noc, to z noci na
ďalší deň a takto to pokračuje ďalej a ďalej a snehová guľa sa pomaly valí a
zväčšuje svoj objem... - ale v tejto fáze si z toho ešte nič nerobím, lebo mám
dosť času a je to v pohode. Problém je v tom, že čím viac je táto fáza v
pohode, tým viac má fáza číslo dva charakter non-v pohode, a to už, povedzme,
nie je až tak v pohode. Zvláštne je, že tejto schéme dvoch fáz sa neviem
vyhnúť, "poučiť sa" nieto z jedného skúškového do druhého, ale nijako
sa nemení a prebieha viac-menej v rovnakom formáte aj medzi jednotlivými
skúškami v rámci toho istého skúškového, pričom jedinou premennou je
závažnosť/náročnosť danej skúšky.
Druhá fáza je fáza nastupujúcej
paniky, stresu a podráždenia, spravidla tak x dní pred skúškou (x závisí od
toho, ako je skúška náročná, u mňa to bolo v tomto ročníku +- 3 dni), kedy si
mozog v určitom zlomovom momente, ktorý symbolizuje prechod z fázy jedna do fázy
dva, uvedomí niečo v zmysle "shit just got serious", totálne vypína
všetky nepotrebné funkcie, všetky (k životu) potrebné obmedzuje na minimum a
preprogramuje sa len na fakty týkajúce sa danej skúšky. Výsledkom je spomenuté
- panika, stres rastúci exponenciálne s časom, podráždenie. Pri rozbore by sa
táto fáza dala ešte deliť na individuálne podfázy, nastupujúce v presnom poradí
a v presnom čase, ako napríklad výčitky, čo som robil celý čas (teda väčšinu celkového
času) vo fáze jedna, pravidelné prepočítavanie, koľko čoho za aký čas musím stihnúť
(a aj tak to nestihnem), sebaľútosť a stopercentné presvedčenie, že tento krát to
už naozaj nedám a podobne. Osobne v týchto momentoch vyzerám ako s Aspergerovým
syndrómom, pri akejkoľvek sociálnej interakcii mám tendenciu v emočnom napnutí prehlasovať, že nemám čas ani dýchať a som zaneprázdnený vysvetľovaním toho,
ako som zaneprázdnený.
Mojou veľkou pomocníčkou, ktorá u
mňa (nielen) napravuje všetko to, čo sa pokazí (mnou alebo inými) a pomáha mi
(často krát ako jediná) v akejkoľvek situácií, je od nepamäti hudba. Inak tomu
nie je ani v kritických situáciách typu skúška sa blíži, a preto venujem pár
riadkov tejto kúzelnej kamoške. Napriek tomu, že v období okolo skúškového
vydali MUSE ďalší peckový album, ich skladby majú všeobecne charakter a tendenciu
povzbudiť (prípadne upokojiť nervy), navodiť pocit, že to proste dám, a tesne
pred skúškou neexistuje nič lepšie ako niektoré ich pesničky, toto skúškové
však patrilo inej kapele. Jej výber úzko súvisí s vyššie spomenutou fázou dva a
náladou, ktorá ju sprevádza. U mňa tento raz vyhráva americká kapela Get Set Go, známa z legendárneho a
najdokonalejšieho soundtracku ever (Who...? Doctor Who? No... Dr. No? Nope! ...
predsa Grey's Anatomy!!!). Konkrétne
to vyhral rovnomenný album veľkej hitovky od Duran Duran, Ordinary World. Ak ideme ešte hlbšie, najlepšie padla skladba
(použitá aj v Grey's Anatomy) "I Hate Everyone"... No existuje pre určitú fázu skúškového niečo lepšie?
Keby len pre fázu skúškového, všakže...
Paradoxom je, že melodicky vie tá pesnička náladu výrazne zlepšiť.
Skladby ako Suicide, Die Motherfucker Die a iné v určitých
momentoch tiež neboli od veci. Našťastie neprišlo na moment "I hate myself and I want to die" od
Nirvany, takže až také zlé to nebolo... :D To by bol koniec dnešnej hitparády a
chcel by som poznamenať, že toto malé okienko bolo zamerané na úsmevnú, nie
dramatickú súčasť môjho skúškového - nemám sklony k samovražde a ani nemávam depresie.
Aspoň zväčša... Hmm, kam som dal tie prášky?!
Tak, a teraz k samotným skúškam.
Sú zoradené tak, ako som ich absolvoval - neviem, či to má
nejaký význam spomenúť, ale viacerí zastávajú názor, že dobré rozhodenie
termínov na jednotlivé skúšky a taktika s tým spojená je vysoké percento
úspechu daného skúškového. Podľa mňa je to vysoko individuálne počnúc osobným
režimom a zvykmi až po vyučujúcich, ale môže byť fajn poznať také poradie
skúšok, v akom ich už niekto pred vami (prípadne viacerí) úspešne zvládol.
Pozn.:
Kvôli rozsahu a teda tomu, že to rozťahujem ako Peter Jackson Hobbita, dám
Chémii a Bio vlastný príspevok, angličtinu zahrniem sem, keďže nie je moc o
čom.
Angličtina
O predmete: U mňa v poradí druhá skúška, 5 dní po chémií.
Angličtinu mám rád a popravde - neučil som sa ju cez oba semestre, neučil som
sa ju na zápočty, neučil som sa ju ani na skúšku. "Neučil" v tomto prípade znamená také to
klasické neučil - človek si z času na čas niečo pozrie, nech nie je úplne mimo,
lepšie si pozrie na zápočet a ešte lepšie na skúšku. U zápočtu spravidla
hodina, dve pred ním (ak vôbec), skúška poobedie predtým. Navyše sme mali (opäť) tú najlepšiu
možnú vyučujúcu, takže chodiť na ten predmet bola radosť - nijako neotravoval,
nič extra nevyžadoval a aj keď niekedy bola tá dvojhodinovka veľa, vždy to bolo
pre mňa viac príjemné a pozitívne. Mať aktívny kontakt s jazykom je na nezaplatenie
a toto bola skvelá forma - angličtina by mala podľa mňa prebiehať určite dlhšie,
ako jeden rok. Jedinou chybou je, že predmet ako taký so svojim plánom prebieha
v prvom ročníku, kde študent ešte ani nevie, že študuje medicínu - články v
jednotlivých kapitolách sú totiž písané tak, že študent nemá šajnu, či je to
pravda, alebo nie, v podstate nevie, o čom to je a články tak len predstavujú
náznak viac či menej vzdialenej nočnej mory o všetkom tom, čo sa raz budeme musieť
vo vyšších ročníkoch učiť. Uvažovaný prechod na český systém, a to presunúť
angličtinu do tretieho ročníka, kde viete relatívne aspoň niečo, tak nie je až
také scestné.
O skúške: Vedel som, že to bude v pohode a bolo to pohoda -
nieže by som bol taký dobrý, ale naša vyučujúca bola naozaj taká zlatá, že na
ten predmet by som chodil aj dobrovoľne. Táto skúška sa zároveň u mňa možno
zapísala do histórie, a to ako jediná, ktorou som si bol istý, že ju spravím. To
je na medicíne, zdá sa, jav s výskytom podobný výskytu Halleyho kométy v Slnečnej sústave (Mark
Twain by o tom vedel rozprávať).
Čas na prípravu: Vysoko individuálne - závisí na vašej
znalosti angličtiny/nemčiny a hlavne od učiteľa. U mňa sa to nedá počítať na
dni.
Literatúra: New English
for medical students (Bábelová (naša vyučujúca :)), Friedová) -
u nás sa zmenila stará kniha na "new" a dala sa len kúpiť v
skriptárni, v knižnici mali len starú verziu a aj to nie pre všetkých (ja
som ju nedostal). Nová stála tuším 14€ a rozdiel bol v tom, že boli
poprehadzované kapitoly a pridané nejaké cvičenia. Biznis je biznis.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára