Ako sa dostať na medicínu?

Part 4 - Všeobecno

Ako prijímačky prebiehajú, ako sú hodnotené, čo obnáša biológia a čo chémia som rozobral v predošlých troch výplodoch, týmto to dorazím. Teda, dokončím. Pôjde skôr o útržkové spomienky na to, čo by mohlo pomôcť ako o nejakú ucelené štruktúru.

Prípravný kurz - Ísť či neísť? To je otázka!

V prvom rade treba poznamenať, že ide o oficiálny prípravný kurz organizovaný Lekárskou fakultou Univerzity Komenského, ktorý prebieha od januára do skorého mája, nie o nejaký súkromný kurz organizovaný (pochybnými) firmami, ktoré majú tú drzosť prísť na strednú školu a vnucovať vám ich "kvalitu".

V druhom rade treba poznamenať, že všetky informácie pochádzajú z mojej skúsenosti, a preto pôjde o vysoko subjektívny pohľad na vec.

Osobne som na prípravný kurz išiel a dôvod tohto rozhodnutia mi dodnes nie je celkom známy. Za celú základnú a strednú školu som nebol na žiadnom doučovaní ani na ničom doučovaniu podobnom a všetci okolo niekam chodili - anglina, matika, chémia,... Asi som to aj ja chcel zobrať vážne a urobiť preto niečo viac a skôr ako by ste stihli povedať 140€ som bol prihlásený - na biológiu aj chémiu. Spätne mi to príde trochu zbytočné - nie samotný kurz, ale príčina, prečo som naň šiel.

Základná, dookolo verklíkovaná pravda je, že prípravný kurz vám nijakým spôsobom nezaručí úspešnosť na prijímacom konaní. Nezaračuje, že pokiaľ si tam tých xy úmorných hodín odsedíte, tak sa automicky na školu dostanete. Prednášky sa konajú vždy v sobotu od deviatej do tej pol štvrtej s polhodinovou prestávkou, pričom sa končí spravidla skôr. Prednášajúci sa menia v závislosti od témy, ktorá je preberaná, čo ešte neznamená, že je to ich obor. Vám ale stačí aj to prípadné "málo", čo o danej látke vedia. Prednášky prebiehajú vo Veľkej posluchárni, študent si pri prihlasovaní na kurz môže zvoliť, či chce chodiť len na biológiu, len na chémiu alebo na obe.

Chémia - vždy prebieha prvá, od 9:00 do 12:00 a jej hlavnou úlohou je vyčerpať študenta, aby mohol následne na biológii v nepokoji skonať. Ďalšou, menej podstatou, úlohou je preberať jednotlivú problematiku obsiahnutú v podkladoch. Úvodné prednášky sú v hodnotení "priemer", ale je to nové, ste nadšení, prednášajúce sú milé, takže to ide v pohode. Ďalší priebeh sa kvalitatívne výrazne líši - od prednášok, u ktorých si poviete, že tak práve pre toto sa sem oplatí chodiť (rátanie príkladov) až po prednášky "what the hell a.k.a. fuck this shit, I've got a train to catch" (čítanie jednotlivých otázok z podkladov s vymenovávaním správnych odpovedí - do smrti, minimálne toho prednášajúceho, nezabudnem, že to boli amynokyseliny a bielkoviny). Celkový verdikt k chémií - vo väčšine prípadov sa oplatí chodiť.

Biológia - prebieha od tej 12:30 reálne tak do 15:00 a jej úlohou je zlikvidovať všetko a všetkých po fyzickej a psychickej stránke a aj z optimistov urobiť zarytých realistov plných mizérie (ako fáza prípravy na prijímačky a samotnú medicínu nenahraditeľné...). No a potom sa ešte preberajú nejaké veci z biológie...Sem-tam... Kľúčová je prvá prednáška, na ktorú príde prednosta ústavu pán docent Böhmer a takým nejakým zvláštnym spôsobom vás nakopne a namotivuje ako ešte nikto predtým. Pri spätnom sumarizovaní beriem tento moment ako jeden z kľúčových pri príprave na prijímačky a pri prijímačkách samotných. Potom si ešte pamätám na pár vtipných mometov a dobrých prednášok s doktorom Danišovičom a ďalej už len nekonečnú nudu a tony premárneného času. Sorry, fakulta moja, ale je to tak. Prednášky celkovo pomáhajú skôr z tej praktickej a faktickej stránky ako v tom, čo potrebujete primárne na prijímačky. Ak by som sa mal rozhodnúť znovu, na biológiu by som z celkového hľadiska nešiel.

Kedy na kurz ísť?

1.) Ak na to máte - nie je to najlacnejšia záležitosť.

2.) Ak bývate v rozumnej vzdialenosti - prosím, ak ste z Tai Peiu, Košíc, Shanghaia, Prešova alebo podobne vzdialeného miesta na ďalekom východe, tak kašlite na to. Za ten čas a energiu, čo vynaložíte na dopravenie sa na prednášky, ktoré vám nakoniec možno ani nič nedajú to naozaj nestojí. Za ten čas si stihnete ešte raz prejsť obidve knihy...

3.) Ak sa nudím a po sobotách nemám čo robiť.

Kedy na kurz neísť?

1.) Ak máte pocit, že ho nepotrebujete a nič vám nedá.

2.) spomenuté v predošlom odseku v bode 2.)

3.) Ak v sobotu máte lepší program ako 6 hodín sedieť na "stoličkách" s konštantne deštruktívnym účinkom na vašu chrbticu.

Záver? Ak by som bol znovu maturant a znovu by ma čakalo toto rozhodnutie, chodil by som na chémiu. Na vysoké percento som si ale istý, že by sa to dalo zvládnuť pomerne v pokoji aj bez prípravných kurzov.

Mýty, tipy, triky, postrehy...

...ktoré som si kde-tu všimol.

Ak by som mal ešte nadviazať na prípravný kurz, často som sa stretol s tvrdením, že sa naň oplatí chodiť, lebo vás tam donútia učiť sa - MYTH. Ak sa za celý čas do ničoho nepozriete, je to len vaša vec (a hlúposť) a nikoho to nezaujíma. Uvedomelejších k učeniu dotlačí minimálne svedomie. 

Mýtus No. 1 - TOP favorit všade, kde sa otovrí téma Vysoká škola - medicína. Jeho znenie: "Na medicínu sa dostanú len deti bohatých a doktorské deti." - Som, aspoň zatiaľ, žijúcim dôkazom, že to tak nie je, a tak som tento mýtus zbořil. YYEEAAHH. Som obyčajný človek z obyčajnej (t.j. v tomto prípade - nemáme iné auto na každý deň a v rodine žiaden doktor) rodiny, žijúci dokonca na dedine. Prečo je tento mýtus taký populárny? Doktorské deti majú buď zdedenú predispozíciu od svojho rodiča, prípadne rodičov (osobne poznám a je vidieť, že ten človek to proste má v sebe a o pár rokov bude z neho/jej taký neskutočný lekár, že ste rád, že ho/ju poznáte (čo je pre nás bežných smrteľníkov trošku frustrujúci pohľad - vedieť, že tak dobrý nikdy nebudete; že mu/jej stačia dve hodiny na naučenie sa niečoho, čo vám trvá celý deň a pod.)), alebo sú do toho doktorskými rodičmi dotlačení. Toľko k ich výskytu na fakulte. No a čo tí bohatí? Chudáci, nie to ešte, že majú veľa peňazí, ale ešte sú aj tak múdri, že sú na medicíne...Toľkej smoly, no ja by som si to asi hodil. Nechajme ich trúchliť a nenakladajme im toľko, ohováranie by už nemuseli zniesť. Navyše tento mýtus sa traduje z roka na rok a z roka na rok sa teší väčšej obľube (kvôli vyššiemu záujmu o štúdium) najmä vďaka ľuďom, ktorí sa na medicínu nedostali, teda vďaka drvivej väčšine. Nie je predsa možné, že by na to nemali! Korupcia!!

Syndróm prvotného šoku

Je vec, ktorá sa v najväčšej miere dostaví pri prvom kontakte s podkladmi - je fakt drsný. Zo začiatku nebudete toho vedieť toľko, že zabudnete aj to málo, čo ste inak vedeli a vízia o tom, že to je možné, sa vytratí... našťastie len dočasne. Nevzdávať. ;)

Na podložnom sklíčku...

...je nejaký sajrajt, naľavo aj napravo, a chceme vás pomýliť. Nenechajte sa. Pokojne si napíšte na papier, čo je na jednej strane, čo na druhej a rozmýšľajte! Dajte si načas. 

Staré matky

Neviem prečo, učitelia nevedia prečo, nikto nevie prečo. Ale tento druh príkladov na genetiku je každoročným kameňom úrazu väčšiny uchádzačov. Pritom nejde o nič extra.

Pr.: "U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak s neúplnou dominanciou. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak?"

Tak, ako pri všetkých genetických úlohách, či už ide o AB0 skupiny alebo daltonizmus, si VŠETKO napíšem, aby som sa nepomýlil:

stará matka -> autozomálne dominantný znak -> Aa

jej dcéra tento znak nemá -> je aa (od matky aj od otca zdedila "a" alelu)

otec -> dominantný homozygot -> AA

- stará matka je v tomto prípade viac na pomýlenie ako na osoh, slúži len na predstavu, ako to vyzerá u parentálnej generácie; osožné môže byť poznamenať, že v tomto type príkladov, či je znak s úplnou alebo neúplnou dominanciou, je šuma-fuk.

Riešime teda klasiku:

aa x AA

a    ;  A

    Aa

Záver: Vnúča je chúďa také isté ako jeho bábuška, dominantný znak sa uňho vyskytuje na stopéro.

Pri tomto type úloh si treba dať ozvlášť veľký pozor na nižšie zmienenú kapitolu "Konštrukcia otázok". Vždy treba, samozrejme, vychádzať z toho, ako je položená otázka - v tomto prípade - " Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak..." a teda pravdepodobnosť, že ho bude mať je 100%. Ak by v zadaní bolo "nebude", správna odpoveď by bola 0%.   

Odpovede

Podklady sú síce knihy pomerne rezistentné, ale vkuse pretáčať na koniec knihy pozrieť si jeden výsledok, pri ktorom sa vám trikrát skríži zrak, dvakrát sa pomýlite, pretočíte späť na otázky a odznovu, to je minimálne otravné. Jednoduchá rada - posledné strany, ktoré obsahujú výsledky, si proste prefoťte, položte vedľa knihy a bez krkolomných manévrov sa ide na to.

Konštrukcia otázok

Druhým najväčším tromfom podkladov (prvý sú otázky samotné) je spôsob, akým sú otázky položené. Vo veľkom počte prípadov sa môžete pomýliť aj pri otázkach, ktoré by ste inak dali aj o pol noci a to práve vďaka forme, akou sú kladené. Ak má niekto ešte toľko šťastia ako ja, že má k tomu všetkému dyslexiu (nič vážne, už som to vytrénoval s kopou kníh, vďaka za opýtanie), tak je toto preňho splnený sen. Preto trikrát čítať a raz krúžkovať! Pozor hlavne na typ: "Medzi XY patrí: " a hlavne "Medzi XY nepatrí: ". 

Najlepšie na záver

V podkladoch sú otázky s ôsmimi možnosťami, ale na prijímačkách sú z nich len štyri. Čo s tým? Ako to natrénovať? Tieto otázky cca pred rokom trápili aj mňa. A na ich odpoveď stačili dve veci: 1.) Mať nápad. 2.) Poznať niekoho múdreho, kto by ho vedel zrealizovať.  Mal som také šťastie, že som mal k dispozícií obe ingrediencie a tak sa išlo na to! Kamaráta, ktorý momentálne študuje FIIT, čo je objektívne jediný zabiják porovnateľný s medicínou, pričom mortalita je neporovnateľne vyššia a touto cestou ho pozdravujem, som požiadal, aby mi vytvoril "jednoduchý" program. Jednoduchý preňho,  pre mňa neuveriteľná vec, ktorú by som nikdy nedokázal. Na požiadanie mi na mieru zostrojil program pre čo najpresnejšiu simuláciu prijímačiek - program po zapnutí a každom obnovení (enterom) vygeneruje číslo od 1 po 1500 a k nemu štyri náhodné písmenká od "a" po "h" v náhodnom poradí. Príklad -> "1254 - a,h,f,g". Toľko k technickcej stránke, to bolo všetko, čo som potreboval. V exceli som si pekne zostrojil tabuľku, do nej vypísal 50 alebo 100 takýchto kombinácií a išlo sa na to! Otvoril som si biolu na otázke 1254, prečítal zadanie a snažil sa všímať si len odpoveď, ktorá bola určená. Ideálne je zvyšné odpovede nejakým predmetom zakrývať, aby vám na základe asociácie neprezradili správnu odpoveď na písmeno, ktoré máte zodpovedať. Idem odpovedať na "a", "b" až "h" zakryjem, idem odpovedať na "h", "a" až "g" zakryjem. Pri ostatných písmenách sa snažiť zakryť aspoň tú väčšiu polovicu. Asociácií medzi jednotlivými odpoveďami sa aj tak celkom nezbavíte a v určitých momentoch vám aj pomôžu/uškodia na prijímačkách. Dobré je, že si uvedomíte len to dobré - keď vám pomôžu (ten moment "áá, toto si pamätám, lebo tam bolo aj toto" je fajn). Keď vám budú škodiť, nebudete o tom vedieť, lebo vám chýba spätná väzba (daná asociácia), na základ ktorej by ste si to uvedomili - takže ste "len" klasicky fucked up. Toto je ale veľmi účinný spôsob, ako to redukovať. Pomocou takejto srandy si tak môžete simulovať v podstate celé prijímačky - vyberiete otázky so štyrmi odpoveďami, nastavíte čas s budíkom, nech to má stresové grády a ide sa na to! Potom si to v pokoji opravíte a viete, na čom ste. Geniálne! A ak zavoláte ihneď, bude to len za 39 eur a 99 eurocentov. Ale nie, robím si srandu. Večera s Keirou Knightley na Eiffel Tower bude stačiť.

Vašo, kamarát môj, dúfam, že som ťa práve nepripravil o patent za miliardy peňazí, ale nekonečne ti ďakujú všetci medici-uchádzači, ktorí to kedy využijú! No kto ti dá dnes nekonečne peňazí?

Program aj so vzorovou tabuľkou na stiahnutie TU s heslom, povedzme: "AudreyHepburn" - v tomto tvare bez úvodzoviek. Ak je váš počítač taký blbý ako môj, nebojte, nie je v tom žiaden vírus. Aspoň dúfam...