Mikrobiológia

... alebo návod ako vyhorieť do posledného uhlíka aj za anaeróbnych podmienok. 

Ešte taký menší throwback do väčšej minulosti aj k tejto krasotinke, nakoľko by som chcel spomenúť každú veľkú skúšku. A aj keď je to tu mŕtve ako Tublatanka od roku 2000, ešte som nad tým celkom nezlomil fonendoskop.

Všeobecno

Tak ako medici neobľubujú mikróby a mikrobiológia ako taká ich nebaví, či sa nám to páči alebo nie, ide o (ne)skutočne podstatnú zložku medicíny ako takej a je spravidla jednou zo základných zložiek algoritmu pri diagnostike pacienta. Zároveň ide o zložku, ktorá je postrachom ako internistov, tak chirurgov a myslieť na ňu musia pri každej diagnostike aj psychiatri a vlastne všetci ostatní špecialisti. Na každom jednom predmete vám povedia, ako je veľmi dôležitý, a že je úplne jedno, či budete robiť to, či ono zo spomenutého, tento ich predmet budete nevyhnutne potrebovať. Zväčša ide do rôznej miery o kombináciu ich lásky k danému predmetu s potrebou donútiť nás sa ich predmet naučiť než o reálnu využiteľnosť v našej praxi, aj keď je pravda, že základ zo všetkého by sa pri diferenciálnej diagnostike niekde v hlave mal aspoň mihnúť. Pri mikrobiológii nám povedia to isté a zo všetkých predmetov sa to v tomto prípade najviac približuje k realite. Aj keď sa to podaním často javí ako presný opak. V skratke, mikróby - hlavne v dnešnej dobe rastúcej rezistencie - sú neoddeliteľnou súčasťou práce každého klinicky orientovaného lekára.

Výučba

Mikrobiológia z môjho pohľadu trpí rovnakým osudom ako biochémia - je zameraná na izolovanú teóriu svojho sveta a nie na prax lekára. Percento lekárov-mikrobiológov bude reálne tak malé ako lekárov-biochemikov, napriek tomu je na oboch predmetoch výučba orientovaná, akoby každý po štátniciach išiel robiť na daný ústav/špecializované pracovisko - v tomto prípade na mikrobiológiu. V skutočnosti bude najviac práve tých internistov, chirurgov a špecialistov, ktorým nemôže byť viac jedno, že táto baktéria sa kultivuje na čokoládovom agare a tamtá zase na agare nejakého pána, ktorého meno si nikto nepamätá. Ako chirurgovi mi je jedno, že sa to robí pri izbovej teplote. Ako internistovi mi je jedno, že saturácia oxidu uhličitého tam má byť 4%. Ako psychiatrovi mi je jedno, že to má tvar retiazky z kolekcie jar/leto Dior 2018, že tomu modelku robila Bae Suzy (ok, to by mi až tak jedno nebolo), a že to ako celok vyzerá ako čínsky znak alebo rozsypaný čaj (tiež čínsky)...

Základný dôraz by mal byť kladený na princípy denne používané v praxi. Príkladom môže byť najbežnejší proces: Odber materiálu -> Transport -> Spracovanie vzorky -> Kultivácia -> Vyhodnotenie -> Interpretácia. Všetky zložky tohto algoritmu sme sa učili ako rovnocenné súčasti prirodzeného procesu v mikrobiológii s tým, že pri odbere, transporte a interpretácii síce bolo spomenuté, že je to v tej praxi veľmi dôležité, ale aj tak to bolo len pár viet a následne sa celá pozornosť upriamila na to mikrobio-ne-logické - hlavne kultiváciu, príp. spracovanie vzorky. Z pohľadu mikrobiológie je to najdôležitejšia časť, to je pravda. Ale my nie sme mikrobiológovia a v našom reálnom živote na tej či onej klinike sú tieto kroky - na ktorých sa dáva záležať najviac - absolútne nepodstatné, nepoužiteľné a nikdy sa s nimi nestretneme. Vzorka sa vhodne odoberie, dá do vhodného transportného média a jej ďalší kontakt s nami je až v podobe výsledkov, čo to v tom moči je. Čo sa deje medzi tým je lekárovi viac-menej jedno... Výsledkom potom je, že chirurg nevie správne odobrať materiál a/alebo ho vhodne pripraviť na transport, a tým padá úspešný priebeh celého algoritmu. U nás sa to v klinickej praxi stáva veľmi často a potom tie milé tety v labákoch len hrešia na doktorov, ktorých to nikto nenaučil. Oveľa viac by som bral drezúru nad týmto - aj keď len teoretickú - ako nad tvarom baktérie, pH pôdy a konšteláciou žiaroviek. 

Navyše, čo sa výučby týka, v našom druhom semestri začal úradovať na ústave pedagóg, ktorý svoj potenciál naplno prejavil o ročník pod nami, t.j. o rok neskôr. Na rozdiel od jeho mena sa zdal byť teda riadne pozadu... Náš krúžok mal šťastie a vyhol sa mu, ale títo ľudia sú presne dôvod, prečo v tejto krajine nie je dobre. Nás učila benígna milá klinička na dôchodku, ktorej naozaj záležalo na tom, aby sme si odniesli aspoň niečo praktické, a to sa cení.

Učenie sa na skúšku

Už ste sa určite v nejakom filme alebo knihe stretli s tým, že existujú horšie veci ako smrť. Príprava na túto skúšku spadá presne do tejto kategórie. V rámci vytlačenia zlých spomienok si už presne nepamätám, koľko som sa to učil, ale bolo to od obdobia po Vianociach až do pekného februára. Nejde ako bežne len o kvantitu - nieže by toho nebolo veľa, práve naopak - ale pri mikróboch ide hlavne o kvalitu. Asi žiaden iný predmet sa neučí tak zle ako mikrobiológia. Telefónny zoznam cudzích slov mien neviditeľných a ťažko predstaviteľných stvorení a ich faktický opis bez akéhokoľvek náznaku logiky alebo pomocných záchytných bodov, ktoré by učenie uľahčili. Tá logika sa tam veľmi ani nájsť nedá, pretože tá baktéria sa proste tak volá a jej vlastnosti boli pozorované tak ako sú, je to fakt, údaj a to je všetko. Nedá sa logicky prepojiť, naviesť na správnu odpoveď. Nedá sa improvizovať. Buď vieš, alebo nie... A to je pre jedincov môjho druhu väčší postrach ako úvahy, či na Ježišových klincoch bolo Clostridium tetani a ak áno, že by mu bez vakcíny nepomohol ani ten že vraj zázrak. Štipka logiky sa dá nájsť v klinickom obraze a patomechanizmoch stavov, ktoré tieto mikrozloduchovia vyvolávajú - čiže v praktickej stránke mikrobiológie. Napriek tomu ide o také kvantum informácii, že človek deň pred skúškou už ani nevie, čo je G+ a čo G-, že G znamená Gram, že + znamená pozitívne a ani, že - znamená negatívne. Ozaj, a aký bol postup pri tom farbení?!  ...

Skúška

Ako je tomu v krajine nezmyselna na LF UK tradíciou, prvou časťou skúšky je test. Ten na mikróboch je legendárny, lebo sa píše na počítačoch bez myši cca z roku 1995, aké som okrem tohto pracoviska videl len v Science Museum v Londýne. Je pravdepodobné, že súčasní študenti si musia pred použitím nasadiť rukavice v zmysle zachovania historickej pamiatky. Ak by sme mali hľadať pozitívum v mori negativity, tak pri mikróboch by to bol fakt, že súčasťou skúšky nie je praktická časť. Všetky "praktické" cvičenia cez rok boli zamerané na prácu mikrobiológa, nie lekára a niesli sa v zmysle motta "počujem, ale nerozumiem". Ak by som tam mal demonštrovať prípravu preparátu na nejaký štýl, že pridať toto, ohriať a odpariť, pridať tamto, nechať usušiť, pridať tri kvapky krvi jednorožca a opláchnuť vodou, tak som v tom labáku ešte doteraz. A nebolo by to kvôli tomu, že jednorožce neexistujú... Ústna časť mal byť najväčší hardcore na škole k dátumu, ale prakvapila tak, ako ešte nič. Na pani prednostku som mal v podstate len zlé recenzie, a to že idem odpovedať k nej ma tak nesmierne potešilo, nakoľko som bol na poslednom možnom termíne. A to prekvapko bolo v tom, že bola úplne super. Zaujímali ju len základné veci a tá logická štipka, ako tieto informácie ja ako budúci lekár v praxi využijem. Keď sa ma spýtala na tretiu vetu štvrtého odstavca nejakej teoretickej diarrhoei a nevedel som, v podstate sa nič nedialo. Keď sa spýtala, prečo sú u zdravého človeka prítomné IgG protilátky proti tuberkulóze, na ktorú som tam dával ódu, a vedel som (očkovanie), tak to de facto stačilo. Aj na celkom dobrú známku. Bolo to prekvapenie až tak veľké, že som odtiaľ vychádzal s tým, že boh existuje. Prešlo ma to o 5 minút, keď mi ušla električka.

Záver

Keď si predstavíme dva koláčové grafy, ktoré sa pretínajú, jeden hovorí "lekárska mikrobiológia na LF UK" a druhý "jej využitie v lekárskej praxi", pretínajú sa v rozsahu asi 30% a ešte aj to je odvážne optimistický odhad. Pri porovnaní percenta s inými predmetmi na úrovni toho, čo si študent vie reálne odniesť, sa ešte o mikrobiológii dá hovoriť slovami klasika "not great, not terrible." Avšak z iného pohľadu - koľko toho je a ako ťažko sa to učí je to 100% terrible a viac ako jedenkrát v živote by som to absolvovať nechcel. Učenie bol taký humus, že by sa na tom vykultivoval nejeden druh baktérii. Skúška našťastie prebehla nad očakávania a viem, že v závislosti od skúšajúceho u iných prešla buď ako trápna odpoveď na strednej škole, alebo ako teror, z ktorého sa občas budia v noci ešte aj teraz. Nuž, spravodlivosť ústneho skúšania nepozná hraníc. U mňa to bol našťastie taký vyvážený prežiteľný stred a želám každému, koho to ešte čaká, minimálne taký priebeh.

(Poznámka autora: nie môj prípad)

P.S.: Neviem, čo je tomu textu, asi alergická reakcia na nový príspevok po dlhom čase. Na edit je to rezistentné, skúsim neskôr. :-)