... alebo návod ako vyhorieť do posledného uhlíka aj za
anaeróbnych podmienok.
Ešte taký menší throwback
do väčšej minulosti aj k tejto krasotinke, nakoľko by som chcel spomenúť každú
veľkú skúšku. A aj keď je to tu mŕtve ako Tublatanka od roku 2000, ešte som nad
tým celkom nezlomil fonendoskop.
Všeobecno
Tak ako medici
neobľubujú mikróby a mikrobiológia ako taká ich nebaví, či sa nám to páči alebo
nie, ide o (ne)skutočne podstatnú zložku medicíny ako takej a je spravidla
jednou zo základných zložiek algoritmu pri diagnostike pacienta. Zároveň ide o
zložku, ktorá je postrachom ako internistov, tak chirurgov a myslieť na ňu
musia pri každej diagnostike aj psychiatri a vlastne všetci ostatní
špecialisti. Na každom jednom predmete vám povedia, ako je veľmi dôležitý, a že
je úplne jedno, či budete robiť to, či ono zo spomenutého, tento ich predmet
budete nevyhnutne potrebovať. Zväčša ide do rôznej miery o kombináciu ich lásky
k danému predmetu s potrebou donútiť nás sa ich predmet naučiť než o reálnu
využiteľnosť v našej praxi, aj keď je pravda, že základ zo všetkého by sa pri
diferenciálnej diagnostike niekde v hlave mal aspoň mihnúť. Pri mikrobiológii
nám povedia to isté a zo všetkých predmetov sa to v tomto prípade najviac
približuje k realite. Aj keď sa to podaním často javí ako presný opak. V skratke,
mikróby - hlavne v dnešnej dobe rastúcej rezistencie - sú neoddeliteľnou
súčasťou práce každého klinicky orientovaného lekára.
Výučba
Mikrobiológia z môjho
pohľadu trpí rovnakým osudom ako biochémia - je zameraná na izolovanú teóriu
svojho sveta a nie na prax lekára. Percento lekárov-mikrobiológov bude reálne
tak malé ako lekárov-biochemikov, napriek tomu je na oboch predmetoch výučba
orientovaná, akoby každý po štátniciach išiel robiť na daný ústav/špecializované
pracovisko - v tomto prípade na mikrobiológiu. V skutočnosti bude najviac práve
tých internistov, chirurgov a špecialistov, ktorým nemôže byť viac jedno, že
táto baktéria sa kultivuje na čokoládovom agare a tamtá zase na agare nejakého
pána, ktorého meno si nikto nepamätá. Ako chirurgovi mi je jedno, že sa to robí
pri izbovej teplote. Ako internistovi mi je jedno, že saturácia oxidu
uhličitého tam má byť 4%. Ako psychiatrovi mi je jedno, že to má tvar retiazky
z kolekcie jar/leto Dior 2018, že tomu modelku robila Bae Suzy (ok, to by mi až
tak jedno nebolo), a že to ako celok vyzerá ako čínsky znak alebo rozsypaný čaj
(tiež čínsky)...
Základný dôraz by mal
byť kladený na princípy denne používané v praxi. Príkladom môže byť najbežnejší
proces: Odber materiálu -> Transport -> Spracovanie vzorky ->
Kultivácia -> Vyhodnotenie -> Interpretácia. Všetky zložky tohto
algoritmu sme sa učili ako rovnocenné súčasti prirodzeného procesu v
mikrobiológii s tým, že pri odbere, transporte a interpretácii síce bolo
spomenuté, že je to v tej praxi veľmi dôležité, ale aj tak to bolo len pár viet
a následne sa celá pozornosť upriamila na to mikrobio-ne-logické - hlavne
kultiváciu, príp. spracovanie vzorky. Z pohľadu mikrobiológie je to
najdôležitejšia časť, to je pravda. Ale my nie sme mikrobiológovia a v našom reálnom
živote na tej či onej klinike sú tieto kroky - na ktorých sa dáva záležať
najviac - absolútne nepodstatné, nepoužiteľné a nikdy sa s nimi nestretneme.
Vzorka sa vhodne odoberie, dá do vhodného transportného média a jej ďalší
kontakt s nami je až v podobe výsledkov, čo to v tom moči je. Čo sa deje medzi
tým je lekárovi viac-menej jedno... Výsledkom potom je, že chirurg nevie
správne odobrať materiál a/alebo ho vhodne pripraviť na transport, a tým padá
úspešný priebeh celého algoritmu. U nás sa to v klinickej praxi stáva veľmi
často a potom tie milé tety v labákoch len hrešia na doktorov, ktorých to nikto
nenaučil. Oveľa viac by som bral drezúru nad týmto - aj keď len teoretickú -
ako nad tvarom baktérie, pH pôdy a konšteláciou žiaroviek.
Navyše, čo sa výučby
týka, v našom druhom semestri začal úradovať na ústave pedagóg, ktorý svoj
potenciál naplno prejavil o ročník pod nami, t.j. o rok neskôr. Na rozdiel od jeho mena sa zdal byť teda riadne pozadu... Náš krúžok mal
šťastie a vyhol sa mu, ale títo ľudia sú presne dôvod, prečo v tejto krajine nie je dobre. Nás učila benígna milá klinička na dôchodku, ktorej naozaj záležalo na tom, aby sme si odniesli aspoň niečo praktické, a to sa cení.
Učenie sa na skúšku
Už ste sa určite v
nejakom filme alebo knihe stretli s tým, že existujú horšie veci ako smrť.
Príprava na túto skúšku spadá presne do tejto kategórie. V rámci vytlačenia zlých spomienok si už presne nepamätám, koľko som sa to učil, ale bolo to od obdobia po Vianociach až do pekného februára. Nejde ako bežne len o kvantitu - nieže by toho nebolo veľa, práve naopak - ale pri mikróboch ide hlavne o kvalitu. Asi žiaden iný predmet sa neučí tak zle ako mikrobiológia. Telefónny zoznam cudzích slov mien neviditeľných a ťažko predstaviteľných stvorení a ich faktický opis bez akéhokoľvek náznaku logiky alebo pomocných záchytných bodov, ktoré by učenie uľahčili. Tá logika sa tam veľmi ani nájsť nedá, pretože tá baktéria sa proste tak volá a jej vlastnosti boli pozorované tak ako sú, je to fakt, údaj a to je všetko. Nedá sa logicky prepojiť, naviesť na správnu odpoveď. Nedá sa improvizovať. Buď vieš, alebo nie... A to je pre jedincov môjho druhu väčší postrach ako úvahy, či na Ježišových klincoch bolo Clostridium tetani a ak áno, že by mu bez vakcíny nepomohol ani ten že vraj zázrak. Štipka logiky sa dá nájsť v klinickom obraze a patomechanizmoch stavov, ktoré tieto mikrozloduchovia vyvolávajú - čiže v praktickej stránke mikrobiológie. Napriek tomu ide o také kvantum informácii, že človek deň pred skúškou už ani nevie, čo je G+ a čo G-, že G znamená Gram, že + znamená pozitívne a ani, že - znamená negatívne. Ozaj, a aký bol postup pri tom farbení?! ...
Skúška
Ako je tomu v krajine nezmyselna na LF UK tradíciou, prvou časťou skúšky je test. Ten na mikróboch je legendárny, lebo sa píše na počítačoch bez myši cca z roku 1995, aké som okrem tohto pracoviska videl len v Science Museum v Londýne. Je pravdepodobné, že súčasní študenti si musia pred použitím nasadiť rukavice v zmysle zachovania historickej pamiatky. Ak by sme mali hľadať pozitívum v mori negativity, tak pri mikróboch by to bol fakt, že súčasťou skúšky nie je praktická časť. Všetky "praktické" cvičenia cez rok boli zamerané na prácu mikrobiológa, nie lekára a niesli sa v zmysle motta "počujem, ale nerozumiem". Ak by som tam mal demonštrovať prípravu preparátu na nejaký štýl, že pridať toto, ohriať a odpariť, pridať tamto, nechať usušiť, pridať tri kvapky krvi jednorožca a opláchnuť vodou, tak som v tom labáku ešte doteraz. A nebolo by to kvôli tomu, že jednorožce neexistujú... Ústna časť mal byť najväčší hardcore na škole k dátumu, ale prakvapila tak, ako ešte nič. Na pani prednostku som mal v podstate len zlé recenzie, a to že idem odpovedať k nej ma tak nesmierne potešilo, nakoľko som bol na poslednom možnom termíne. A to prekvapko bolo v tom, že bola úplne super. Zaujímali ju len základné veci a tá logická štipka, ako tieto informácie ja ako budúci lekár v praxi využijem. Keď sa ma spýtala na tretiu vetu štvrtého odstavca nejakej teoretickej diarrhoei a nevedel som, v podstate sa nič nedialo. Keď sa spýtala, prečo sú u zdravého človeka prítomné IgG protilátky proti tuberkulóze, na ktorú som tam dával ódu, a vedel som (očkovanie), tak to de facto stačilo. Aj na celkom dobrú známku. Bolo to prekvapenie až tak veľké, že som odtiaľ vychádzal s tým, že boh existuje. Prešlo ma to o 5 minút, keď mi ušla električka.
Záver
Keď si predstavíme dva koláčové grafy, ktoré sa pretínajú, jeden hovorí "lekárska mikrobiológia na LF UK" a druhý "jej využitie v lekárskej praxi", pretínajú sa v rozsahu asi 30% a ešte aj to je odvážne optimistický odhad. Pri porovnaní percenta s inými predmetmi na úrovni toho, čo si študent vie reálne odniesť, sa ešte o mikrobiológii dá hovoriť slovami klasika "not great, not terrible." Avšak z iného pohľadu - koľko toho je a ako ťažko sa to učí je to 100% terrible a viac ako jedenkrát v živote by som to absolvovať nechcel. Učenie bol taký humus, že by sa na tom vykultivoval nejeden druh baktérii. Skúška našťastie prebehla nad očakávania a viem, že v závislosti od skúšajúceho u iných prešla buď ako trápna odpoveď na strednej škole, alebo ako teror, z ktorého sa občas budia v noci ešte aj teraz. Nuž, spravodlivosť ústneho skúšania nepozná hraníc. U mňa to bol našťastie taký vyvážený prežiteľný stred a želám každému, koho to ešte čaká, minimálne taký priebeh.
P.S.: Neviem, čo je tomu textu, asi alergická reakcia na nový príspevok po dlhom čase. Na edit je to rezistentné, skúsim neskôr. :-)
(Poznámka autora: nie môj prípad) |
P.S.: Neviem, čo je tomu textu, asi alergická reakcia na nový príspevok po dlhom čase. Na edit je to rezistentné, skúsim neskôr. :-)
Konecnee :) stále sledujem ci sa neobjavi nový článok a objavil sa. Ďakujem a prajem v skole veľa sil ������
OdpovedaťOdstrániťĎakujem kolega za Váš feedback. Práve nám vysla prvá slovenská kniha Lekárska mikrobiológia. Snažili sme sa v nej ukázaťformou kazuistik, prečo tie mikroby student musí vedieť. Budem rada, ak budete zdieľať Váš názor aj na ňu.
OdpovedaťOdstrániťBývalá prednostka ústavu ��
Ako sa darí, človeče? :-)
OdpovedaťOdstrániťVeľmi ma potešil "nový" článok, pri učení na skúšku z internej si človek rád zaspomína na zimu s mikróbmi a preplakané noci. Vlastne som si uvedomila, že môžem byť rada, že som rada. Píš ďalej, prokrastinovala som na tomto blogu už pri učení na prímačky a stále ma to baví.
OdpovedaťOdstrániť